Obzeráme sa za tieňom minulých dní. Niekedy sa snažíme zabudnúť a niekedy by sme sa tam najradšej vrátili. Do detstva k prvému napísanému písmenu, k najobľúbenejšej hračke, k prvej jednotke v žiackej knižke, prvému pokarhaniu, prvej bitke, k prvej skúsenosti s chľastom a drogami, k prvej láske, k tomu prvému orgazmu, k voľným myšlienkam, k objavovaniu sveta. Áno, všetko (prvý krát) je to preč a...
„pozri" zamľasknem perami „narodili sme sa do tohto PRIjebaného sveta. Žijeme tu už 20 rokov, stále nemáme nič. Už aj sny sa strácajú kdesi ponorené v čase.", hovorím Sendovi pri tom, ako sa snažím pochopiť horenie brka v mojej ruke. „Hehe, neviem bráško, mám pocit, že sme sa narodili do úplne zlej doby, asi tak päť tisíc rokov do zadu."Prikývnem Sendovmu...
Slnečné lúče osvetlia moju tvár a ja počujem tvoj smiech, cítim ako moju tvár zahalí tieň tvojej postavy, otváram oči a vidím ťa tu predo mnou usmiatu. Si nádherná, načiahnem k tebe ruku a chcem ti pohladiť líce. Moja ruka prejde cez tvoju tvár a ty sa pomaly začneš rozplývať vo svetle. Zvláštne. Usmejem sa a postavím sa. Teda myslím si, že sa postavím. No moje telo zlyháva - úplne celé, keď sa...
Únik k chľastu. Len preto aby som zabudol na ten tvoj úsmev. Únik k antidepresívam. Len aby som zabudol na tie tvoje oči. Únik k marihuane. Len preto aby som zabudol na tie tvoje dotyky. Útek k drogám. Aby si na vždy zmizla. Sedím premrznutý na kovovej lavičke a premýšľam ako dlho bude trvať, kým moje pocity k tebe budú ako toto počasie. Chladné. Šialené spomienky na to ako ťa milujem a choré...
pozerám do jej očí a premýšľam aké by to bolo byť v nejno povie pár viet a ja mám chuť jej k hube priložiť kvérmala by si iba mlčať bejb si krásna presne tam ako stojíštaká by si tam mala ostať, sťaň sa živou sochouotáčaš sa a odchádzaš, pozorujem tvoj tieň, tichím krokom sledujem tú tvoju dokonalú prdelpredstavujem si ako ti po nej plieskammedzi tým som medzi tvojimi nohamisvojím žilnatým...
„svet je poriadne v piči bro"„ako to myslíš v piči? Tak že sme všetci z kúnd prišli?"„Nie, nie pozri sa na týchto všetkých ľudí, čo myslíš kam všetci idú?"„neviem ty to snáď vieš?"„naháňajú svoju slobodu, snažia sa slobodne žiť v obrovskom väzení a preto trpia, aj keď sa zdá že sú šťastní."„ako môžu hrať že sú šťastní? Nie si trocha moc...
Mám hroznú depresiu s písaním mi nepomáhajú už ani drogy, ani chľast a ani zážitky ktoré pod vplyvom týchto látok zažijem. Ženy, príroda, práca, rodina, priatelia, nepriatelia, párty, sex všetko je to preč. Zdá sa, že píšem už len keď som triezvy. Keď som ale triezvy nezvládam tento svet, svoje myšlienky, premýšľanie nad budúcnosťou. Nejde mi to, nebol som na to urobený. A k tomu všetkému...
Sme v podstate takí divní bastardi. Nevieme čo za to môže, či naša potreba byť jednoducho iní teda ego. Alebo naša prirodzenosť, že sme iní. Ako to je? Klameme samých seba? Alebo to takto má byť. Ale ego to asi nebude. Moc ma nezaujíma tlak celého sveta na moje bytie. Nikoho z nás to nezaujíma. Sme takí, samí sebou. Nevieme čo by sme mohli stratiť, keďže nemáme nič. Vlastne ani nič nechceme....
Jediná voľba, ktorá mi v živote ešte ostávala bola, či svoj život ukončím alebo ho nechám ďalej plynúť týmto tempom. Nie že by som nejak príliš trpel, alebo žil v podmienkach pre smútok. Či mal život, podľa ktorého by ma učebnice psychológie vykreslili ako samovraha. Avšak, nejak mi to nevyšlo. Zablúdil som na cestu, z ktorej sa mi už nechce odbáčať. Cestu na ktorej sa mi už ani nechce byť. Je mi...
Mám to rád, nepopísaný papier. Naozaj milujem keď téma neohrozuje voľnosť mojich myšlienok. Naozaj sa v tom vyžívam, keď tvorím príbehy nekonečného samého seba. Príbehy plné mojich myšlienok, predstáv, snov, spomienok. Nezáleží na tom o čom a ako je písaný môj príbeh. Je písaný s láskou. S láskou k slovám. Túto lásku som však nikdy nenašiel v mojom napísanom texte. Nikdy. Naozaj nie. Vždy som ju...
Horí. Šťastie, na mojom tele. Kričím! Od radosti agonickými výkrikmi a šialeným smiechom. Som pripútaný na hranici o obrovský drevený kôl, pod nohami mi horí nešťastná láska. Nie moment, je to čistá láska. A musíte to naozaj prijať ako súčasť sveta, som psychopat. Psychopatický killer, s anjelským výrazom v tvári, srdcom plným lásky ale mozgom zodpovedne pomäteným. Zvláštna kombinácia prepnutých...
Ak by ste nás zahliadli z diaľky, na tých kovových lavičkách, okolo nás fľaše od piva a od vodky, nad hlavami oblak z marihuanového dymu, pomysleli by ste si, že sme chuligáni, odpadlíci spoločnosti, budúcnosť, generácia, ktorá sa o ďalšiu generáciu už nepostará. Podľa vás to máme na háku, baví nás len sa flákať a nerobiť nič, mať zato pohodlie a teplo domova a každý deň čo to zjesť aby sme...
Bolí, to čo ostáva po radosti, po radosti zo života. Je to sám pán smútok čo klope na dvere ovdovených nás, tých, čo už nemajú prečo ani pre koho žiť. Dostali sme ranu pod pás a k tomu ešte jednu poriadnu teleskopickým obuškom po hlave. Tým obuškom, ktorý sme si zobrali ako svoju zbraň proti nespravodlivosti a násiliu. A nieže by sme s tým nedokázali žiť, život nás baví, ale cítime sa osamotení,...
Nesiem sa ulicou, po rozbitých chodníkoch, popri zchátraných budovách, ktoré zažili už niekoľko generácií idiotov, klamárov, zbabelcov, vrahov a všetkých tých čo chceli niečo dosiahnuť. Vonku to vyzerá mizerne, mrholí, je október cítim chladný a suchý vzduch v ktorom je odtieň pachu zimy. Míňam postavy ľudí, alebo skôr len ľudské telá bez duše. Krákajúce vrany lietajú na oblohe a hľadajú...
"A už aj neh si vyretušovaná ty jedna fotka škaredá!!", hovorí na displej najnovšieho iphonu a maže všetky "neprirodzenosti", ktoré na jej krásnej fotke nemajú čo robiť, div že nezmaže celú seba. Na fotke doladí farby, zvýrazní si pery, oči. Celá žiary, aj sám Boh by sa pozrel na tú jej fotku a povedal si "noooo tá je krásna, ako anjel", ak by nevedel pravdu. Klame...
Ona bola od mala tak trochu divná, pár krát ju zavreli aj na psychiatriu, ani raz jej to nepomohlo, vždy prišla ešte viac mimo, túžila po krvi, túžila po nej. On bol naopak ten čo v sebe dusil tých svojich démonov vždy sa tváril, že v tomto svete je zaradený, bol taký ten herec, čo sa stratil vo svojej úlohe až mu to úplne prischlo. Sám tomu neveril a tak sa bil s tým pocitom, že to v sebe musí...
ružová obloha ačierny vesmír,čo tu robí?!tá obloha alebo tento vesmír,neviem si poňať sotázkami na svet,takže som ich zavrel všetkydo seba, tam som našiel na všetky odpoveďe. spoznaj sám sebaa tvoja dušanájde pokoj. no a pokoj narúšavšetok chaosčo sa v tebe nachádza. čo to znamená?alebo čo by to mohlo znamenať?ja viem čo to znamenať nemá.tak som teda prišiel aj natože význam by to mať...
Zlatá trubička, biely prášok, strieborná tácka, starý drevený stôl, všetko to spolu ladí. Už len smrknutie a opona sa otvorila, zreničky sa zúžili, svaly prestali cítiť únavu, mozog potreboval niečo vymyslieť. Ešte jednu a ďalšiu aby som si bol istý, že to dneska zvládnem. Perzský koberec masíruje moje bosé nohy, čierne nohavice k bielej košeli a čiernej kravate, už len čierne ponožky a botky....
Nádychten prvý po narodeníslobodný ako život sámživot sa vzďaľujemeno sa do matriky zapíšetvoja sloboda zaniknenemáš právo,iba báť sa zákona ovláda nás ohraničená slobodatak aká slobodakeď nemáš možnosť voľbysi vyrobený podľa šablóny dobytak si pripravený?o okovy pohodlné sa pobiť?Chuťsladký čas plynie rýchlospomienka je ešte kratšiadobré časy sa krátiano uvedomiť si pravduto radšej navštíviť...
„Hej zlatko, dones mi prosím pivo, ja to zatiaľ zdrtím", Diana na mňa zazrie a postaví sa, jej zadoček v tangáčoch pretancuje okolo mňa. Snehovo biela pokožka a tetovanie draka na jej ľavej nohe ( od členku po zadok ), je skutočne obrázok, na ktorý by som sa vám ponúkol pozrieť pred smrťou, dostalo by vás to do raja. Nesie sa s noblesou, po tichu, správna dáma. Z misy na šalát...