Knižnica literárnych diel (16)
1. Smutná správa
Martin Tacsik |
Báseň |
26. októbra 2005Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 540 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Všetci sme sa náramne smiali a potom prišla neveselá správa... Tak to už býva, tak sa to občas stáva: Zuzke umrela mama a my sme nemo stáli. A koľko trvalo to naše nemé státie? Azda toľko ako jeden z jej nárekov? Sputnali sme súcit do okov, Rozsievačovi zmarili sme v sebe jeho siate, keď do nás zasieval semienka súcitu a liečil, čo je choré, dali sme prednosť opojnej...
2. Neviestka
Martin Tacsik |
Báseň |
26. októbra 2005Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 332 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Hľadala lásku v tichých objatiach chlipnosti noci, v zákerných pevnostiach mužských sŕdc, túžiacich po moci, po vláde nad ženou, bytosťou prejemnou. Čo cítila v tých chladných tmách? Chlad meča, ostrosť čepiel závratných vášní bez citov, jak žihadlá včiel bodali ju do duše, sú mŕtvy, čo bodali, čo pre trblet vlasov krajší poklad nebadali, odišli všetci, lež ona,...
3. CANIS LUPUS
Martin Tacsik |
Báseň |
28. septembra 2005Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 368 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Na kraji čierneho lesa, v útrobách noci legenda ožíva, teší sa a plesá starý duch – tak ako zaživa... Na bielej zástave čierny havran svieti, vojsko si pieseň spieva, nebeskú klenbu v kráse perleti večne žiariacich hviezd ospevujú v hlasnej oslave. Lež na čele sprievodu vidieť pohľad smutný mladého pána vojvodu, čo pre príbeh trudný rozum potratil, vydal sa pátrať po...
4. Kúsok potrhaných citov
Martin Tacsik |
Báseň |
23. septembra 2005Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 430 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Kúsok potrhaných citov chceme dať na papier za cenu státisícov omylov skúsim Ti zložiť báseň, prestrieť ju na tanier... A možno moja vášeň ti chutiť nebude, no je to kúsok môjho vnútra, iný už nebude. Opakujem slovo na konci riadka s okľukou, niekto mi dušu hladká nádhernou piesňou s kratučkou odmlkou, ktorá netrvá ani jeden deň. Aspoň v nej stihnem nájsť svoj vlastný...
5. Otec
Martin Tacsik |
Poviedka |
20. septembra 2005Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 440 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Sedím a počúvam hudbu v jednej kaviarni. Ani neviem, čo to do mňa vlastne hučí. Povedal som chlapíkovi, aby mi tam hodil, čo práve počúva on. Myslím, že je to niečo ako vážna hudba. Nejaká ženská, ktorá hrozne falošne škrieka a keď konečne skončí, ozve sa potlesk. Ak sa toto nazýva umením a hudbou pre intelektuálov, chcem radšej zostať hlúpy, aby som to nemusel počúvať aj ja. Počkať, zrazu tam...
6. Krížová cesta
Martin Tacsik |
Báseň |
15. augusta 2005Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 597 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Biele kamene, poliate krvou, potichu stekajú pramene potu mojou tvárou. „Kto bude ďalší?“, pýta sa neznámy a vzadu Zarkáví si vyhŕňa rukávy... Že je len figúrka, kto mu to oznámi? Pozrel som vôkol seba: matka drží svoje dieťa v náručí sťa kvieťa a ono – nevediac, čo sa chystá, mlčky papá chleba. Tu sa mi zjavilo pred dušou zrkadlo. Nebolo pekné, čo sa tam...
7. Hranica
Martin Tacsik |
Báseň |
11. augusta 2005Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 471 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Som smutný, že nemôžem ťa potešiť, bo hranica medzi nami je hĺbka oceánov, more posiate vlnami, lež v burácaní hromov stále počujem tvoj plač, slzy stekajúce v rytme tichých tónov... Kto súcit má, ten pochopí môj nemoderný, viazane voľný verš, nad ktorým blázon dumá, múdry chybičiek sa chopí a jeden Pelikán – priateľ verný mŕtvolu moju obhrýza, ktorá, a teraz sa...
8. Milujem
Martin Tacsik |
Báseň |
9. augusta 2005Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 957 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Ešte včera som mal hroznú náladu – príšerné depky, veď ma poznáte. Dnes ma Boh požehnal, srdce mi obživlo ako keď z hrobu vstávate. Srdce sa mi zatriaslo a skríkol som hlasne: „Ach, Bože, ja mám rád, ó, Bože, moje srdce miluje, hoc neviem, kto som vlastne a údel ľudský ma skôr zraňuje, než by ma šťastím napĺňal, lež dnes som spoznal, že som celkom rád. Som šťastný,...
9. Šťastie
Martin Tacsik |
Báseň |
9. augusta 2005Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 866 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Šťastie je halier odhodený do kanála, z ktorého sa stáva poklad dávno hľadaný, liek pre chorého, uzdravenie srdca. Šťastie je láska, ktorej nevadí, že nie je ľúbená, šťastie je kniha histórie starej, ktorá je človeku dávno sľúbená, ak splní štyri ťažké podmienky: vedieť sa smiať zo seba, vystačiť si s kôrkou chleba, rehotať sa cez slzy vlastné spievať ódy šťastia ...
10. Srdcia
Martin Tacsik |
Báseň |
9. augusta 2005Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 420 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Keby sme si lepšie do sŕdc videli, bolo by to ľahšie, o čosi viac by sme vedeli jeden o druhom. Keď sa tak dívam na zástup ľudí, často ma k úvahám budí akási tvár, čo často vídavam, vyčnieva z davu – nie je tuctová a tak rozmýšľam, čo sa tak schová za krásu anjelskú. Či dušu satanskú ukrýva krásny zjav? No tak mi povedz, prehovor, anjela svojho posielam ako posla ho k...
11. Maltézan
Martin Tacsik |
Báseň |
9. augusta 2005Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 370 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Kord a sekera, erb maltézskeho rytiera na štíte krv zastiera. Na vine bola nevera. Zlatistá farba vlasov získala melír červený nad hlavou burácanie preľaknutých hlasov, lež on je ako drevený oltár majstra z Levoče. Myslí na krásne vrkoče, pre ktoré práve umiera. A tá, pre ktorú dušu zapredal? Už má náhradu – desať iných rytierov lásky...
12. Kritik
Kritika nepovolaného na mňa sa zniesla. Sfúkol ma z Matice slovenskej, tučný a škaredý pán s výrazom tuposti svinskej na tvári a ešte sa Vám zatvári jak mongolský chán! Anjela pomsty ku nemu posielam, nech odsekne mu prsty a z jeho krvi spraví lekvár, ktorý si na chleba ponatieram a ukončí sa trápny nesvár. Má to však háčik, som príliš dobrý človek. Nuž, Maťko...
13. Otáznik
Martin Tacsik |
Báseň |
2. augusta 2005Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 401 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Sme snáď len ľudské hovädá, čo pre kúsok chleba ruky svoje derú, znášajú ťažké muky a o šťastí sa im zdá, iba keď niečo žerú? Prečo tu nie si, anjel môj, či prečo ťa tu nevidím? Príď, vypáľ lesy, čo mi bránia vo výhľade, nech ťa uvidím. Slzy mi stekajú pomaly po lícach, hľadám ťa v ľuďoch, čo nemo kráčajú v tichých uliciach. A ktorý z nich si ty? Si žobrák...
14. Anjel mladosti
Martin Tacsik |
Báseň |
2. augusta 2005Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 505 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Kráčaš mi za rakvou, anjel mojej mladosti s veselou tvárou, plnou radosti. A predsa plačeš – prečo? Pre tie slová nevyslovené? Pre tvoje rúcho biele, mojou vinou znesvätené? Viem, boli časy, keď neboli to iba vlasy, čo sa mi na tebe páčili, lež povzbudené mladosťou oči sa mi zháčili... Čo zmôže potom rozum so svojou rozumnosťou? Urob mi, anjel môj, v tom nebi...
15. Láska pod Devínom
Martin Tacsik |
Báseň |
2. augusta 2005Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 353 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Mám jedno miesto v srdci skryté, kde pokojne a isto natrvalo sú vryté slová, ktoré si šepká Morava s Dunajom pod vysokým bralom, pod našim Devínom, ktorý tam stráži naše tajomstvá, fakľami lásky odháňa zverstvá divokých národov, ktoré nás obkľúčili, akoby náhodou nám na život striehnu. Či namieriť a streliť stihnú, kým slovom svojím objímem tvoj hlas? Hľa, bezbranný...
16. Posledný súd
Martin Tacsik |
Báseň |
2. augusta 2005Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 446 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Na žitnom poli ruky som roztiahol a vravel: „Bože, chcem ísť za Tebou!“ I razom blesk udrel mi nad hlavou, pán s kľúčmi sa na mňa prísne pozrel a vravel: „Tvoj anjel strážny prosieval často za teba, lež lotor vlažný, súcit ti netreba!“ Skúsil som starý trik: zmraštil som obrvy, dostal som divný tik a ronil slzy plné krvi. „Kto môže dosvedčiť lásku tohto človeka?“...
