Ako nebo nado mnou, cítim tvoje dlane.Ako ležať v tráve,asi sto rakiet vybuchlo mi v hlave. Môžem všetko, ale vlastne nič, môžem snívať.....no nemôžem sa utopiť.Všetko vo mne rúca sa..odvraciam vetru tvár..asi bojím sa. Bojím sa bojovať s prázdnotoua hlúposťou ľudí.dívať sa do duší..tých sklamaných a vyprahnutých. Život je ako pieseň, ako obraz čo nám unikádo spomienok...
Anjeli padali z nebabol si tam aj tya s tebou kúsok neba. Ďakujem za city, chvíle pádu i víťazstva,možno som mala vedieť, že je to len záhrada. Nedokážem prestať myslieť na veci,na tie hroby a vtákov prelety.Na tie stromy a tú zeleň v nich,hrob za hrobom míňali sa dni. Všetko sa mení, dotyky, preludy, spojenia.Jeden deň nevieš byť bez neho a dnes si už bezo mňa. Vernosť...
Ako keď zo stromov sa vanie vietor, opustenie a pak pád.Dotyky spojení čiasa mapy ciest, či ľudských trás. V krajine, ktorá púšťou je, ženie sa ľudský tvor.Muž bez tváreuž nemá v očiach žiaden vzdor. Stromy, tráva, kvety, ľudské životy rodiace sa v tieni.Všetko ubieha okolo nás, len čas stojí a nemení sa. Kráča tou krajinou, snáď beží.Nechápe dotyky nehy.Odkloniac tvár,...