Po troch dňoch Ľudmilinej starostlivosti som bola už v celkom schopnom stave. Rozhodne už nie si taká veľká troska ako predtým, Elaine. Hehehe. Stojím pred zrkadlom na chodbe a snažím sa uviazať si hodvábny šál kolo krku. Po daždi vyšlo slnko. Neznášam slnko! Pekelne mi páli sietnice v očiach a pokožku. -Si si istá, že chceš isť?Obzerám sa ponad plece, Ľudmila akurát vychádza z kuchyne. Krásna,...
...necítim nič...iba bolesť...nevnímam nič... iba bolesť. Každý nádych, každý výdych... bolí! Čierna hmla mi zastiera zrak a bolesť rozum. Hrdlo mi rozvibroval akýsi zvuk. Zrejme môj hlas. Snažím sa zastonať ale nejde to. Snažím sa zanadávať, a tiež to nejde. Tak nadávam vo svojej obitej hlave. Dážď mi chladí opuchnutú tvar a rozbité telo. Mláka podo mnou...hej!! Preľaknuto som sa...