Vtedy, keď som ju videl naposledy živú, bola už chorá a unavená z lásky. Kráčala ulicou bosá, v ľahkých priehľadných šatách. Dlhé tmavé vlasy aspoň sčasti zakrývali jej presvitajúce prsia. „Mineta!" zavolal som na ňu. Strhla sa, na chvíľu zastala, jej oči zľahka kĺzli mojim smerom.„Mína", chytil som ju nežne za rameno. „Nespoznávaš ma?"„Dragan,"...
„Dnes som znova písala o láske." Poobzeral sa po kuchyni. Klbká pokrčených papierov sa povaľovali po stole. V žalúdku mu nepríjemne zaškvŕkalo.„Táto je pre teba," podala mu navoňaný papier a pritlačila sa k nemu. Položil ju na dlážku. Pomedzi vzdychy mu čítala. Ucho sa mu zarosilo. Keď zaspala, vykĺzol do noci. O pár domov ďalej sa ešte svietilo.„Už som ťa...
Prisadla si ku mne na lavičku, hoci ostatné boli prázdne. Čítal som noviny, ale po chvíľke som sa prestal sústrediť a nenápadne som si ju obzeral. Dívala sa na vlny, ktoré narážali o mólo. Nebola veľmi pekná, ale bolo na nej niečo , okrem okrúhlych pŕs a mokvajúcej škvrny na tričku, čo ma nútilo pozorovať ju. Tmavé vlasy jej rozfúkaval vietor. Zaplietla si...
Kráčal poľnou cestou oproti zapadajúcemu slnku. Po záplavách ostali na poli mláky, v ktorých sa brodili bociany. Do červených dlhých zobákov chytali kŕkajúce žaby. Zaškvŕkalo mu v žalúdku. Naposledy jedol ráno kyslasté nedozreté jablko. Premýšľal, ako chutí tento bielo-čierny vták. Možno ako husacina. Mohol by sa k nim nepozorovane dostať, chytiť jedného z nich a...
V to ráno vtáci leteli príliš vysoko. Dokonca aj slnko bolo nižšie ako ich trepotajúce sa krídla. Čakala v prevísajúcej korune jablone. Ak do večera nepríde, opadnú z neho všetky kvety a ona tu ostane stáť rovnako povädnutá a nepobozkaná.Povetrím vanula vôňa jeho ryšavých vlasov. Prstami prechádzala po kôre stromu. Bola rovnako drsná ako jeho drobné chĺpky na...
Skôr než stihol zavrieť oči, prekĺzla cez úzku štrbinu pod jeho viečko. Vietor jej strhával šaty, až kým ostala stáť nahá a skamenená pod stromom. Z trupu mu vyrástli konáre, ktoré sa k nej mäkko sklonili. Pomaly kĺzal drevenými rukami po jej studenom tele.„Ľúbim ťa," zašepkal do tmavého bezodného ucha.V tom okamihu praskla a rozsypala...
Odkedy som zobral do rúk svoju prvú knihu, neprestal som čítať. Sedel som pod jabloňou a hrýzol okrúhle červené plody, čo z nej spadli. Postupne som vrastal do stromu, obracal stránky drevenými rukami, zo svojich konárov jedol jablká a očami vyzobával čierne písmená zo zažltnutého papiera. Matka mi k nohám nosila knihy. Raz za čas som zbadal jej ohnutú postavu....
Z tepla svojej kancelárie sledoval dažďové kvapky, ktoré dopadali na sklo. Na parapete prstami bubnoval v ich rytme.„Krásne upršaný deň - ako stvorený na ničnerobenie," odstúpil od okna. Otvoril malú hotelovú chladničku, ktorú si doniesol z jednej služobnej cesty. Cena nocľažného sa mu zdala privysoká na to, aby si to nejako nevykompenzoval. Bezproblémovo sa zmestila do...
Chcel som sa vymočiť priamo z lode, ale príliš sa nakláňala. Bola búrka, ako v ten večer.Prechádzal som po móle. Do chrbta mi udieral silný vietor, pískavo sa zavŕtal do sťažňa plachetnice. Lode sa nepokojne kolísali do všetkých strán, občas niektoré do seba narazili. Nebol som sám. Vo vrecku som stískal kameň s červenou puklinou, ale aj tak mi bolestivo...
Od častého špárania v nose sa mu prst obrúsil a pravá nosná dierka trikrát zväčšila. Práve keď si všetci v kostole so sklonenou hlavou ticho spytovali svedomie, na zem dopadla ťažká mazľavá kvapka z jeho štrbiny. Hlasno cinkla a rozpolila chrám na dve časti. Na jednej polovici ostali stáť neveriaci, a na druhej tí, ktorí v ňu uverili. Zbožne kľakli...
Pri strašidelnom zámku sa tlačila rozhorčená skupinka ľudí. Nakláňali sa pred malým okienkom a šermovali lístkami okolo pokojne prežúvajúcej tváre staršej ženy. Od nadmerného žuvania sa jej vytvorili lícne vačky. V pravom si uskladňovala farebné guľôčky. V pravidelných intervaloch zalovila jazykom, posunula jednu z nich do stredu úst, a rozomieľala ju, až kým...
Zima sa vrátila nečakane. Puky na ovocných stromoch sa obalili do zľadovatelých kvapiek. Všetko zamrzlo. Aj deti oblečené v ľahkých nedelných šatách, čo ostali visieť na konároch. Na druhý deň západný vietor prihnal tmavé búrkové mračná. Razom všetko stmavlo a z oblohy začali padať obrovské tmavé krúpy čudných tvarov. Rozbíjali strechy domov, zopár omráčených ľudí...
... alebo keď kocúr Valentín nie je doma ... Nahnevané slnko sedelo na konári stromu oblečené v pyžame, česalo si kučeravé lúče a šomralo: „Presne teraz musím ísť spať, keď sa konečne niečo deje!"Do starého duba pomaly prichádzali hostia. Naklonilo sa, aby lepšie videlo. Vtedy k nemu na konár priskočil mesiac, a slnko, ktoré sa práve nedržalo, zapadlo do...
otoč kľúčikomprídem ti zatancovaťpod zatiahnuté viečka necudne perleťováodrážam v zreničkáchsamotu kosovských okamihov slamená ...na sto nocí a sto...
len tak si visím na stromea vietor dýcha v mojich šatách pozri sa na mňaaká som bosáčervené topánkyopadali s lístím neplač ... boh mal dnes málo rúkna pohladenie...
Celé mestečko sa zbehlo uprostred námestia, keď začulo zúfalý krik pani Agnes. Kľačala nad červenou mláčkou a hystericky dookola vrieskala: „Niekto zabil moje mačiatko!“ Ľudia nechápavo krútili hlavami, niektorí súcitne poklepkali plačúcu ženu po ramene. Z pistáciovo-zeleného domu vybehla...
stmieva sa vretenica nafukuje nemé tváre pod černicovým kríkom zabudnutá noha odráža sa v úlomkoch rozbitého pohára ilúzie v klietke trieskajú do farebných okien bez odpovedí na...
Vystúpil z auta. Na tvári sa mu rozpľasli dotieravé kvapky nočného dažďa. Rozbité sklo svetlometu zapraskalo pod jeho nohami. Kopol do ohnutého nárazníka a rukou prešiel po skrivenej kapote. „Kurva, to je dnes zasraný deň!“ zdvihol zo zeme svietiacu tabuľku TAXI. K lampe sa pomaly blížila mačka. Sadla si do svetelného kruhu. Z premočeného čierneho tela svietili žltozelené oči. Zohol sa k nej....
Po ulici spomalene skáču farebné loptičky. Upravená mladá dáma si rezko vykračuje po kamenných schodoch, až sa na jednej z nich pošmykne a skotúľa sa k nohám dvoch prekvapených žien, ktoré práve horlivo diskutujú o tom najlepšom krémovom jogurte, do ktorého manžel pravidelne zabodáva lyžičku, aby zistil jeho hustotu. Namiesto toho, aby jej pomohli vstať, vzrušene hladkajú jej sýtočervený pletený...
Jakub sa zastavil v krčme. Malá Jonatánka poskakovala okolo neho. Sľúbila, že nič nepovie matke a on je za to kúpil lízanku zo zemiakového cukru. Chutila trocha horko, hnevala sa na otca, že jej radšej nekúpil perníkového koníka, ale to by mu už neostalo na calvados. Pri vedľajšom stole sedeli cirkusanti, čo ráno došli do mesta a hrali poker. Dievča na nich zízalo s otvorenými ústami. Jeden z...