Na úpätí hory medom zlatej slamy medovina horí a prach z líčok tečie; len stoly, tie stoly z vŕbového prútia sa prehýbajú pod chlebovými taniermi, na ktorých prach vymodeloval korytá divých riek. Tak vstúp, i keď sme stále hladní a naše...
Okopaná akoobstarožná bričkanatretá na zelenopotáca sa (však pod popraskanou vrstvou presvitajútóny žltej, modreji bielej farbysvedčiace o tom,že história nikdy nebola tak jednotvárna,ako na prvý pohľad vyzerá) a dlažobné kockykvičia v pravidelnom rytmeprosbu o kus súcitu - dievča bez citu!Každý, čo tu jedinký krát...
Konzumná - Dvesto gramov jemne údeného umenia prosím.- Nakrájať?- Áno, prosím.- Zabaliť?- Nie, ďakujem, zjem po ceste. *Rok 2012 Po uliciach poletujú potrhané stoeurové bankovky.Bezdomovci si nimi z času na čas vystieľajú kabáty, aby im, keď sa schúlia na zem, nebola priveľká zima. Traduje sa však, že novinový papier býval lepší.Už rok sa však žiadne noviny nevydávajú....
Mám strachz prázdnych ulíczasnežených smolousmolou z ostrých stvolov stvolov zhorených;mám strachz dierok v hrdzimám strach naporúdzilen sa nadýchnuť a smieťsmieť len uletieť;mám strach z nočných vtákovv pierkach obojakýchmieriac...Ale za kým?Radšej...
Pre hosťa, ktorý nikdy nepríde, poutieram prach a do obloka vložím kvety na znak pohostinnosti a dobrej vôle. Pre hosťa, ktorý nikdy nepríde, prestriem biely obrus na stôl, rozkrojím chlieb a ponúknem svoje oči soľou berúc kľučku z dverí do rúk; možno uverí, že je...
Vieš, keď sa milujeme pod jemným závojom rannej inovate, privítam, že ma pohladkáš rukou po mojom skrehnutom plášti z nahej kože; ja viem sme na nože, ale nielen pozrieť prišla som sa sem na túto...
V otvorenom obloku, na siedmom poschodí, vietor vyhrával na moje vlasy blues feeling z prebudenia a pohojdávajúc nohami nad sivou hmotou prebúdzajúcej sa ulice verila som, že strach je to, čo ostalo po nočnom kvílení policajných sirén len v stĺpcoch krátky novinových správ- vzrušenie za pár korún cestou do práce. Otvorili sa dvere. Vstúpil si; viem to, i keď som spod...