V malinkej dušičke v utajenom kúte ticha bdie pravda života bojazlivá nevinná bezbranná uteká pred dnešným svetom do svojho vlastného pred nenávisťou zlom smrťou... V jemnej pavučine dotykov hľadá pokoj lásku pochopenie znovuzrodenie? A tam kde sa všetko končí a nič nezačína tam... som našla nový začiatok ...
Ťažký kameň ku dnu padá, dávna zrada, predsa...mala som ťa rada... Bol si posledný z prvých, teraz... stekám z krvi, len pre teba... a ty tu teraz nie si... ...
Na samom kraji sveta v najhlbšom dne vesmíru v najtmavšej miestnosti môjho ja, tam som ťa našla skrytého v škrupinke oriešku, tak bezbranného a zraniteľného. Pohladila som ti tvar a zavrel si oči, do pokojného spánku si uložil svoje telo, a zrazu pocit tak známy i neznámy, stratený v dnešnom svete... žeby niečo viac ako povrchné svinstvá...
Dnes som si na teba spomenula. Znovu po dlhom čase.Oči sa mi zarosili a myseľ preniesla v čase späť k chvíli keď sme obaja mrzli na nemenovanom kopci a mali výhľad na celé naše malé mesto.V tej nenormálnej zime nás zahrievala fľaša lacného vína a pocit, že tá chvíľa sa nikdy neskončí.Tajne sme utiekli zo školy a trávili sme svoj spoločný sviatok vo vzájomnej blízkosti. Nikdy nato...
Prešlo dvesto rokov.Zámok sa zrútil v ozrutnej samote.Sneh už nepadal sedem zím,a ja som zostala spať pod prykrívkou minulosti. Mesiac svieti v zatmení mojich sĺz,rána sú bez hviezd.Vzduch nehreje, zato chladí srdcia,ja stále plačem za letným počasím. Lastovičky odleteli na juh.Všetko sa uzložilo na spánok dlhých mesiacov.Je čas, kedy všetko potrebuje oddych a spánok,ale ja nechcem...
Chytila ma paranoya, Lebo ťa nenávidím a ty sa naďalej kurvíš. Som vlk v kožuchu baránka, Nebeská brána do pekla, Spálený koláč na vianočnom stole. Milujem ťa! Chcem ťa pomilovať, Ty sa mi stále brániš, Ževraj som šibnutá? Vezmi si ma a sploďme deti, Lebo aj tak za chvíľu pomreme, Nakazení smrteľnými chorobami storočia, A v špine vlastných...
Neľutuj sa Netrýzni Nesmúť Neboj sa Neplač, Svet je skurvene skazený, A slzy v ňom už nemajú...
Pozorujem nočný život ľudí, Ich zvyky, úchylky a sny. Snívam o lietaní ponad neznámu krajinu, Lesy, lúky, hory, tvoj apartmán. Mám dokorán otvorené okno a rozmýšľam. O tom čo teraz robíš, či snívaš alebo bdieš, Kam smerujú tvoje myšlienky a či som v nich aj ja. Lietam... Vidím ťa kráčať ulicou. Mesiac osvetluje tvoje kroky, Zahýnaš za roh a tam ju vidím. Jej...
Je pokrivený nešťastím cudzích ľudí, Cítiš za nich strach a bolesť, Otváraš im srdce a oni ti doňho pľujú, Bezcitné špiny tejto doby ti kradnú sny. Ale jedna z tých miznúcich hviezd je tvoja, Hľadaj ju a prestaň si vyplakávať...
Tlačíš mi do hrude pentagram ušitý na mieru mojej ozrutnosti zronenej po kolená v samote. Perina preplnená peknými poveternostnými podmienkami popretkávaná pavučinou posmechu. Prchavá kvapalina zvaná krvou odteká do umyvadla bez dna. Diabol zabudnutia. Diabol rozpomenutia. Poznám tvoju tvár ktorá je všetkých aj žiadna. Po stopách pachu morbídnosti a zhorených listov mojej...
pohlaď mi tvár utri slzy vezmi do náručia nech už nikdy nemám strach potrebujem sa cítiť bezpečne chcem snívať len o tebe a keď nie som s tebou cítiť že ťa aj tak mám lepšie veci nepoznám lebo mi ich nikto pred tebou nedal a ja si to asi aj tak nezaslúžim môj anjel ma už asi dávno opustil večné puto lásky so mnou rozpustil ani on sa nemohol už pozerať...
Vitaj v mojej hlave pomätenej a ovládanej tvojou neviditeľnou rukou. Ty si moja modla a ráno zajtrajších nocí prebdených nad zvratkami zvyškov mojej osobnosti. Kladieš mi do mozgu vajíčka čiernej vdovy a čakáš kým sa mi v z nich nevyliahne šialenstvo. Myšlienkami retardovaných trosiek spoločnosti mi nútiš svoje slová a kliatby reality, ktoré sú bez teba ako sabat bez lucifera. Sféra...
Som smiešna postavička z komédie života Tichý mím pri prechádzke v daždi Kobylka tisícich farieb požieraná silnými. Znova sa pohli mlyny pritlačili už aj tak bezvládne telo do komnaty túžob a nesplnených snov starých ľudí o opätovnej mladosti. Som malé dievčatko s úsmevom anjela Atmosféra Zeme Ranené zviera s krvácajúcim srdcom. Znova som spútaná reťazami Hodená do rieky a...
Nezabíjaj sa mečom, Vypi jed, nech to cítiš presne tak ako ja. Nie je to fér. Ja zomriem v bolestiach A ty si to...
Zostalo málo slov nikdy nevypočutých Skaly sa roztrieštili na milióny úlomkov, A niekde na dne mojej duše v kútiku plnom pavučín Zaznela ozvena hnusného svinstva, Driemajúceho vo mne dlhé roky. To čo zo mňa zostalo... Už nevidíš... Slzy odkráčali preč.... A krv stuhla v...
Einsteinova teória relativity vynásobená frekvenciou tvojho tepu. Múdre pravidlo na zistenie identity aj bez občianskeho preukazu. Zápal kože ktorou dýchaš od narodenia. A sme na začiatku. Na začiatku bolo slovo a..čo? Neviem. A kto vlastne som ja? Shakespear sediaci nad veľdielom svojej doby Pytagoras pri uvažovaní nad slávnou matematickou vetou obyčajný človek zamýšľajúci sa nad...
Vonku prší a mne sa opäť nechce pohnúť mojim lenivým zadkom. No nedovolia mi to dve veci. Prvá z nich je postarať sa o tri hladné krky v mojej domácnosti a po druhé ide o pocit, pocit toho že som aspoň na niečo užitočná. Počkať! Dnes je 14. 2, to je predsa Valentín. Jen stupídny sviatok zamilovaných, kedy si páriky kupujú úplne zbytočné darčeky a tvária sa minimálne jeden deň v roku že im záleží...
Odrezané hlavy, všade plno krvi. Malý chlapček s plyšovým prasiatkom. Žena plačúca nad telom svojho muža. Zhorená prítomnosť a spopolnená budúcnosť. Zvyšky tvojich obhorených šiat. Všade vládne podivný strach. Poznáme sa dobre, no unikol nám...
Keď sa dozvieš, že som chorá a že zomieram? Keď sa dozvieš, že v minulosti som bola feťáčka a ožranka? Keď sa dozvieš, že som sa dvakrát pokúsila o samovraždu? Keď sa dozvieš, že som ešte nikdy nikoho nemilovala tak ako...
Tridsať krížov na chrbte Tridsať premárnených šancí Tridsať vrások na tvári Tridsať úlomkov na duši a ešte polovica života pred...