Knižnica literárnych diel (42)
1 
1. Linkou 21
Jaro Pavlovský to v živote ľahké nikdy nemal. Starší brat, Laco, ten bol vždycky vpredu. A dvaja mladší - dvojčence. Veď viete. Ťuťu-li-muťuli, každý na jedno kolienko a cumlíky do úst. Synátorov si maminka popestuje, Lacko, ten si musí trošku oddýchnuť a Jaro, ten nech umyje riady. O trochu sľubnejšie to vyzeralo hneď po výške, keď dostal svoje prvé miesto....
2. Skoro neskoro
Dobre, dobre, ujasnime si to hneď na úvod. Vyhneme sa tak zbytočným nedorozumeniam. Som mŕtvy. Áno, znie to divne. A možno mi ani nechcete uveriť. Ľudia zvyčajne umierajú oveľa starší. Ale sčasu-načas sa stáva aj takéto. ...
3. Ponožky
Lenka sedela na kraji postele a už hodnú chvíľu sledovala, ako rozkošne sa mu nadvihuje bruško, keď dýcha. A keďže na sebe nemal takmer nič, ten pohľad bol vyslovene úžasný. Samozrejme, úplne nahý nie je, to by predsa ani nebol on. Obe chodidlá...
4. Nemotorný šplech
Kompót „Áno." „Áno." Začalo sa to v sobotu, 11. júna 1960. * * * „Nie!" „Ale veď len také šteniatko..." „Nie, do čerta! Povedal som - žiadneho psa tu nechcem. Kto ti to bude platiť? Vieš vôbec, čo také psisko zožerie?" „Jožko, veď ti hovorím, že len takého malého by sme...!" ...
5. Plamienok
„Jožko, musíme sa pozhovárať," stiahla ho za ruku na diván. A on to tušil! On to okamžite vedel! Bolo mu jasné, že za vetou „musíme sa pozhovárať" môže nasledovať prinajlepšom tornádo. Poslušne si sadol a čušal. „Vieš, Jožko... ty si vo mne zažal svetielko. Taký malinký plamienok," skúsila to najprv oblúkom. „Plamienok?" čumel na ňu...
6. O troch nitkách a takom smiešnom uzlíku
Vo štvrtok večer Táňa so synom ponakladali tašky do auta a vypadli z mesta. Len čo vybehli na diaľnicu, vytiahla z kabelky mobil a pre istotu vyťukala: „Penzion Konvalinka, blizko stanice, nezabudni. Ked pristanes, volaj. Tesime sa, cmuk." Potom vrátila mobil do kabelky a poriadne na to dupla. O desiatej budú tam, po dvoch rokoch bez dovolenky je...
7. Skysnutý kompót
Ratko |
Poviedka |
23. septembra 2010Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 323 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
„Áno." „Áno." Začalo sa to v sobotu, 11. júna 1960. * * * „Nie." „Ale veď len také šteniatko..." „Nie, do čerta! Povedal som - žiadneho psa tu nechcem. Kto ti to bude platiť? Vieš vôbec, čo také psisko zožerie?" „Jožko, veď ti hovorím, že len takého malého by sme...!" „Krucifix!"...
8. Sedemnásť (2.časť)
...
9. Sedemnásť (1.časť)
...
10. Stopy sa končia na mieste
Vrátil som sa z práce a ty si ma čakala v posteli už celá nažhavená. Akoby si tušila, že čoskoro budem doma. Zhodil som zo seba kabát, opláchol si ruky a rýchlo do seba niečo hodil. Celý čas si ma trpezlivo čakala. Si úžasná. Len čo som dojedol, vrátil som šunku do chladničky, lebo som tušil, že o takomto čase si už nedáš. Vhupol...
11. Mravec (neskutočne o skutočne)
V jeden horúci letný podvečer si pán inžinier Lochman vykračoval po preplnenej Štúrovej z práce. Býval totiž len niekoľko sto metrov od kancelárie. Ten fúzatý chlapík s plešinou práve zamykal svoje papiernictvo. Drobnučká žobráčka bez ľavej ruky sedela na svojom obvyklom mieste pri okraji chodníka. A pán Lochman si všimol aj tú modrookú blondínu s pudlíkom,...
12. Oriešok
Z upotenej sály nám niečo pred polnocou podarilo dostať von. Chvíľu sme len tak dýchali, pozerali do tmy všade okolo a sušili spotené čelá. Potom som otočil zrak k dievčatám a zľahka nadhodil niečo na rozhovor. „Už sa to nedalo vydržať, teplo aj na skapanie. Ešte chvíľu a museli by ste ma odtiaľ vyniesť." „Teplo? Výhovorka! To bude...
13. Nie je ľahké byť bohatým
Európska únia, rok 2009. V zatuchnutej kuchynke mám pred sebou štyroch ľudí, ale neviem sa prinútiť hľadieť dlhšie ani na jedného z nich. Hneď oproti mne sedí žena v strednom veku, ktorej by človek len podľa tváre tipoval prinajmenšom šesťdesiat. Volá sa Marika, a pravdupovediac ju jedinú v tejto izbe poznám po mene. Na posteliach pritisnutých...
14. On
„Ak mi dovolíte opýtať sa, pane... prečo práve on? Ponúkli sme vám predsa toľko veľa možností, o ktorých si dovolím tvrdiť, že..." „Buďte láskavo ticho, profesor! Neplatím vás za to, aby ste mi brblali do rozhodnutí. Keď som raz povedal, že chcem jeho, tak ho aj chcem, sakra!" rozkričal sa On. Profesor sklopil zrak a ďalej hľadel do papierov mlčky. Bolo...
15. Rozvojová esej: bludný kruh chudoby
Európska únia, rok 2009. V zatuchnutej kuchynke mám pred sebou štyroch ľudí, ale neviem sa prinútiť hľadieť dlhšie ani na jedného. Hneď oproti mne sedí žena v strednom veku, ktorej by človek len podľa tváre tipoval prinajmenšom šesťdesiat. Volá sa Marika, a pravdupovediac ju jedinú v tejto izbe poznám po mene. Na posteliach pritisnutých o stenu sú pod kopami perín...
16. xxx
čmudiace bozky s jeseňou čítajú božský testament poctivo hnané cez alej zladenú a lá humberto naivná vojna bitky za ideál masaker na jatky posielal vráskavé listy zľava - sprava postriekané krvou sentimentu leta pričupené k zemi cítia jak zaspávam hodený medzi hluché armády kôpok žuly utekám horím kričím do polovičnej samoty ...
17. Napoly
Kým som bol malý, sople mi stekali do úst, pokým mi ich nezotrela mama, ale dnes si ich utieram celkom sám. Vlastne som už dosť veľký, lebo keď vyskočím, tak sa viem chytiť stropu. I keď je pravda, že to nedokážem všade - napríklad vo veľkých obchodoch alebo v aule našej univerzity ešte stále nedočiahnem. Ozaj, univerzita! Budúci rok ukončím postgraduálne štúdium na našej univerzite...
18. November ´89 a dvadsať rokov po
1993. Narodil som sa do doby, kedy bolo zdanlivo všetko jasné a vyriešené - komunisti padli, federácia sa rozdelila. Viem si živo predstaviť, koľko očakávania, koľko elánu, koľko entuziazmu muselo odrazu veľa ľudí cítiť. Vidina bola lákavá a tisíckrát bližšie než kedykoľvek počas štyridsiatich rokov totality. Pred novembrom ...
19. Vrzgot postele
„Tak sa už pohni z toho auta, do riti!" zakričal Samo z tieňa pod košatým listnáčom. Nestál tam ani minútu, ale veď to poznáte. Keď sa človek kamsi teší, nedočkavosť preťahuje sekundy na večnosť. „Boha mojho... Idem!" ozvala sa z auta Natália, pričom intonovala tak prezieravo, že z auta sa...
20. päťročnica milovania
oblepený chrastičkami leziem padám leziem padám po tvojom klzkom tele v naostrenej intimite leziem padám padám padám v hnoji čísich spriatelených zahnívame s jazvičkami od zodratých svedomí zahnívame na ustlanom augustovom lístí pobozkaj ma na tri razy v epitafe: zadrôtení milovali v tichom Hlase verný radám z riti k slnku! láska ...
