Knižnica literárnych diel (25)
1 
1. Život
V hranatej guli do rohu sa...
2. Večera
Odhryznuté z...
3. Sú jesenné dni
Sú jesenné dni vlhké a studenékde sivá hmla skrýva svoju tvár a ja nevidím v čiernej noci tvoje tmavé oči už nekráčam s tebou zostávam ako nemý a ani tvoj hlas mi neodvetí myslím, že možno raz pôjdeme zase spolu ale dnes neviem volím iný smer a nerozumiem tomu ani sám iba cítim, že sú jesenné dni vlhké...
4. Čas
Asi strácaš sa mi v tých hmlách jesenných ako lesklé kvapky dažďa voľne stekajúce pomedzi bledé listy v tichu mojich krokov prázdnou alejou čiernych stromov kde si zamatový kos sadá na konár možno práve v okamihu keď svet náhle zastal na sto dlhých rokov a nenájde sa veru nik kto by sa ma iba perami dotkol a tvoju podobu len na chvíľu na seba vzal...
5. Povedz
Kde sú moje oči prečo nevidím keď ráno snívaš odhalená kde sú moje ruky prečo necítim keď ráno dýchaš pritúlená kde sú moje nohy prečo nebežím keď ráno odchádzaš potichu...
6. Myslíš si
Myslíš si, že niekto má pre teba odtrhnutý kvet snehobiely keď stojíš na rohu a čakáš, očami pátraš v dave ale roky idú iba tam, naspäť nie a tak sa pýtaš túlavého psa či je to len niekomu dané že zostáva napriek všetkým ľuďom stále sám a nezbadá, ako z druhej strany cesty pozerám existujem tiež tak, celkom osamelý navôkol mnohé dialógy, pozdravy s úsmevom a iba horúčkovite premýšľam...
7. Jeden
Niekedy, hneď z rána keď skáčem škôlku na chodníku odrážam sa ľavou nohou presne podľa pravidiel a spomínam na teba ako si vtedy žiarila kučery zviazané bielou stužkou zopár neposlušných do čela stále, stále si niečo vravela tak roztomilo, bez viny no s prísnou tvárou si ma karhala keď som nechcel voziť macíka že vraj som strašne lenivý ale na túto hru iba jeden...
8. Farby tieňa
Neďaleko môjho tela, spiaceho vzniká jasná modrá, ružová potichu preniká mi do okna kde kreslím si spomienky prehľadávam sny splašené ten prameň, čo som stratil veď mohol byť, začiatkom vzťahu lež oranžová svetlá, žltavá žiari stále silnejšie nuž otváram svoje oči, do rána a zaraz, odbieha to želanie aby si už niekde, priam bola taká nová, štíhla, stvorená ako stromy, všetky mieria do hora...
9. Cit
Vzdialená od ľudí sama, v sebe skladám si myšlienky a vďaka tebe pýtam sa znova či milovať smiem - keď potom niekedy, niekde príde tá druhá a povie nie....
10. Tretí svet
Keď je deň alebo noc hlboká noc, pod vodou tam kamene rozprávajú asi pôjdeš kúsok ďalej až na okraj a nehovor, že vieš to nie je potrebné je neustály pohyb tiel nie sú splývajúce ale vlnia sa ich koža je jemná, lesklé šupiny plutvy sú štíhle pás oranžovej, žiarivej kde tu blýska sa a voda tečie zhora nepozeraj do diaľok sú tu, pri tebe niektorí sa šťastne premieňajú a nie je im clivo...
11. Koniec evolúcie
Zobúdzaj sa ránomty samohybný nástroja skladaj svoje krídla sklenené do deltyMĺkvo očakávaj počiatočnú chvíľuna zlomkoch svetla odhodlane lietajnie, ty nesmieš byťvôbec nesmelýTemnou nocou iba snívajten sen, mihotavo lesklý, kovovýsvoj kompas nastav na ciele známeA privretým okom sa dívaj do diaľokkedy bol ešte svet tak prázdnya celý nezrelýKu koncu reálneho časuvzchop saa nedaj čiernym...
12. Geometria
Asi budeš plakať keď postavený na hrane v tichu - rovnoramenný môj kruh, akoby do seba sa uzatvára a priamka si beží niekde v diaľke roztratený, zostal...
13. Morská ruža
Z rána za bielych hmielsedáva na skalnatých útesoch krásna pannaa vence zo šípových ruží splieta tam sama pohľad tých belasých očí do diaľok sa vnáraaj srdce znavenépo belavej plachte na vlnách stále pátraštíhle jej prsty sú plné rán no ďalší posol sa oceánom plavínad obzorom už divejú chmáry a medeným nebom temnota sa valí spenili ostré vlny hneď dvíhajú sa k brehom keď blesky češú...
14. Sám
Dážď, tichý a chladný, padá na moju tvár a ja kráčam ulicou, ako v snách. Len alej farebných kabátov, klobúkov a módnych šiat - semafor, červená, zostanem na chvíľu stáť. V myšlienkach som stále s tebou, tam v mestečku, kde patril nám svet a lúka plná kvetov - tak čistých a bielych. Viem, ten čas sa viac nevráti, už viem, zostal mi len žiaľ a slza, čo na líci...
15. Sezóna
Sezóna je už mŕtva. Ako leto, keď padajúce listy jesene pohladia zem a spenené vlny dobiedzajú na opustenú pláž. Len vietor dáva stromom smer, aby sa knísali sem a tam. Ten belasý slnečník ktosi zabudol a stojí tu ako spomienka na všetkých tých ľudí, čo boli v neustálom pohybe. Asi by som mal povedať, že sa mi veľmi cnie za tebou, keď vedome snívam o vôni mokrých...
16. Ak
Richard |
Nezaradené |
27. septembra 2004Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 396 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Ak tie trblietavé hviezdy sa ešte dotýkajú neba a môžem poslať, aj keď len drobný kúsok nádeje, tou vzdialenou temnotou. Ak niekde snívaš, v hranatých lesoch tejto krajiny a tvoje myšlienky sa zaplietajú do mojich havraních vlasov, všetky tie predstavy letia cez hmlisté, nedozerné pláne. Ak nemôžeš uvidieť moje čakajúce pastelové pery a necítiš ani bozk, čo ti...
17. Z rána
Z rána vstávaj moja...
18. Hory sa skláňali
Hory sa skláňalicelkom dole, k nám smer sme už neznalia nevedeli ani kam sneh stále vial a tma rástla s hviezdami niekto mi ruky pošúchala jeden hlasno zavolal počul som to menono nevidel tvoju tvár ktosi, držal ma za rameno a teplý čaj sa lial....
19. Láska nečekaná
Ty múj krásny, ružolíci frajírkuproč mi nesceš točit v tanci sukénku abych byla vykrúcená do vóleaš na tebja budem čekat v stodóle tak tu stojím, celá sem už merávanevím jak sa udržím aš do rána radši teda neco pjekné zaspívajpálenéčku s kamarády zanéchaj ej, vypijem si rač s nejakým fičúremna tebja já stále čekát nebúdem pójdem já s ním aj tú tmavú ulíčkua tam mu dám jednu pjeknú...
20. Prečo do naha?
Richard |
Miniatúra |
17. apríla 2004Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 448 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Prečo si do nahaležala do ránas nímmedzi namikeď čakal somv izbes prázdnymi sklami? Skočím si pod vlaka potompopremýšlam o...
