úplné zatmenielen špaky v popolníku počítajú čas dni a týždne podľa toho koľko krát som s teboua mesiac...?ten je vždy pri tomkeď sme spolua s nami troma kúzlo noci telefón mlčído jary vonívlčí...
Vidím, cítim, počujemhudbuSníva sa mi?dva nástroje hrajúako celý orchesterdvaja muzikanti hrajúso zavratými očamia bez sluchupo každom tónezimomriavkysymfónia tlkotu dvoch zohraných sŕdcten super výhľad z tvojho oknahviezdy, tmavomodré prítmiea nahý duetv rytme a so zápalomhrajú peryzrýchlený dych, činely, ohňostroja potom piánko...zobudil som...
Príliš mladý mi už nerozumieale oni si myslia opaka tí starší by na mne stále niečo menili alkoholik v autobuse mi nahlas závidía ja som rád že mám čo mám. (?) naozaj ma vidí?alebo len vidí že ma vidí? po ďaľšom opojnom nádychu mám toho toľko že mi nie je čo závidieť iba že by niekto chcel moje ideály a za plnú hlavu nádejenie je na predajkrádež sa bude rovnať...
V malej miestnosti sa ticho vznáša oblak dymučervené svetielko sa striedavo rozsvieti a zhasneiba malý ventilátor do vnútra vháňa chlad a zimuvlastne,chladné sú len oči toho kto tam sedívo vlnobití emócií, čo prídu bez prílivu...môžeš mi veriť, alebo mi neverale jedna prostitútka sa stále pýta či nemám záujemstáva tam na rohu vždy keď idem z prácea takto to chodí každy jeden deňkeď mám byť...