Pozrela som na hodinky, ktoré ukazovali, že je pól jedenástej. „Meškám," zašomrala som a pridala do kroku. Dorazila som pred dvere, ktoré som potrebovala. Vystrela som sa v chrbte, upravila vlasy a s istotou som vkročila dnu. „Prepáčte," ospravedlnila som sa zákazníčke, „tak ako Vám môžem pomôcť?" „Moja dcéra," povedala plačúc matka. „Čo je...
Pomaly som otvorila oči. Už som nebola v lese. Bola som doma. Vo svojej voňavej izbe. Sadla som si a poobzerala sa dookola. Nemohla som tomu uveriť, ako som sa sem mohla dostať? Tomas sedel na stoličke a spal.„Tomas? Tomas?"Tomas otvoril opatrne oči. A usmial sa.„Si v poriadku? Čo to stváraš?"„Prepáč. Ja ......"„Chcela si vedieť či tvoj otec nič...
Môj prvý sexuálny zážitok nebol moc ...... príjemný. A chudák Josh. Ktovie čo si teraz o mne myslí? Teraz sa so mnou, určite, rozíde. Kto by chcel chodiť s takým nemehlom? Nikto. Naozaj, nikto. Som hrozná. Nemohol by to byť jeden z tých Real Dreams? Nie pochybujem. Nie je to možné. Otvorila som oči, ktoré boli plné sĺz.„Zase máš bolesti?"Pozrela som na Joshovú tvár. Bol zhrozený...
„Ani neviem. Asi hej."„Tak prídeš?"„Ku mne," povedal Damian.„Jasné, kedy?"„Pred pól ôsmou, aby si bol u mňa."„A nemali sme byť o pól ôsmej na tej adrese?"„Zavediem ťa tam."„Dobre. Tak prídem."Samota!?Nehraj sa mi s mysľou, jasné? Neklam. Viem, že sa so mnou hráš, vždy to robíš. Si odporná zmija....
Vanessa sa pozrela na Willa, ktorý buchol päsťou o stôl.„Môj syn bol," nedokončil vetu.Nedokázal to.Ako len mohol?Pýtal sa Will sám seba. Vanessa mala slzy v očiach. Poznala Willov názor na homosexuálov a nebol to pozitívny názor a Martin to vedel tiež.„Will pokoj," povedal Vanessa.Will sa pozrel na Vanessu. V očiach mala strach a ešte taký čudný výraz, ktorému...
„Super," povedal som a rozbehli sme sa k Damianovi.K Damianovi sme dobehli celí špinaví a spotení. Aj keď som bol taký špinavý cítil som sa šťastne.„Ten smrad je zo mňa?"Spýtal som sa Damiana.„Hej, ale ja nie som na tom lepšie."Damian ma zaviedol do kúpeľne, aby som sa mohol sprchovať. On medzitým pripravil jedlo.Vyšiel som zo sprchy.„Tu máš," podal mi...
Pozrel som vystrašene.„Čo si to spravil? Zradil si ma."„Pokoj."Potiahol ma k ihrisku.„Martin," ozval sa bývalý tréner, „ zahráš si?"Chcel som odpovedať, ale Damian ma predbehol.„Jasné, veď kvôli tomu prišiel."„Tak máš ľavé krídlo," povedal tréner.Donútene som vybehol na trávnik. Bol čerstvo pokosený, ešte som cítil vôňu...
V kuchyni začal zvoniť mobil."Končíme," povedal Will."Teraz?""Áno, poď."Vanessa prikývla, videla, že aj Willa zaujíma čo sa deje. No museli zavolať rodičom. Potom môžu pokračovať, teraz ešte nie."Keď to čítam. Cítim, že som bližšie k Martinovi.""Aj ja. Ale máme ešte nejaké veci.""Máš pravdu."Vanessa zobrala mobil zo stola a vzdychla...
Vanessa zišla dole, už bola celá čistá. Osprchovala sa a bola kľudnejšia."Ako ti je?""Celkom dobre.... kde je Sofi?""Odišla.""Ako vypadala?""Hrozne. Dúfam, že sa jej nič nestane. Mali by sme zavolať jej rodičom.""Nie. Potrebuje byť sama.""Ako myslíš," povedal Will.Vedľa "listu" jej položil kávu."Budeme čítať do...
Nemohla som uveriť tomu čo som, práve počula. Hneď za Tomasom vybehla mama."Čo si si myslela? čo si to stvárala v Californii?""Ja som mu zachránila život, ale čo robíš teraz ty? Prečo sa zase sťahujeme? Ja nikam nejdem."Mama na mňa pozrela, ale neodpovedala ani na jednu moju otázku."Choď do svojej izby," oznámila mi.Vybehla som do svojej izby so slzami v očiach. Ja...
Vanessa rozhrčene sadla do svojho automobilu a naštartovala. Vycúvala s príjazdovej cestičky a zamierila k najbližšiej márnici. Môjho syna nikto nebude pitvať. Spáchal samovraždu, nezavraždili ho. pitva nie je potrebná, nehcem ho vidieť rozrezaného. To nezvládnem. To nesmiem dovoliť. V žiadnom prípade. Nikdy! Konečne dorazila do márnice. S rachatom vystúpila z auta. A vkročila do márnice. Na...
Hotovo, pomyslel si Martin. Položil pero na stôl a hrubý zväzok papierov vložil do obálky. Ešte raz zdvihol pero a na obálku napísal " Pre mamu a otca" Zišiel dole do kuchyne a obálku položil na stôl. Poslednýkrát sa poobzeral po dome. Vzdychol si a vrátil sa späť do svojej izby. zavrel za sebou dvere a sadol si na posteľ. Do rúk vzal nabitú zbraň. Pozrel na fotografie, ktoré mal vedľa...
ZistenieZazvonil mi mobil, vedela som, že za pár hodín bude tma. Stmievalo sa. Počula osm posledné slnečné lúče na obllohe. Roleta sa pomaly sa vytaihla hore a ja som vyliezla s postele. Prešla som k svojej skrini, kde ležali jediné šaty,ktoré som od svojej premeny nosila. Boli to čierne kožené veci, mala som cih pri svojom druhom love. Zišla som dole. Na chodbe som stretla brata. Des bol akýsi...
Zo záujmom som pozerala na chlapcov. No nič sa nedialo. Začala som pochybovať o chlapcoch, ktorý predomnu stáli. Musím uznať, že vypadali hrozne. Ich tvár bola čudne skrivená, oci mali šedé a tajomné. Ústa mali, ako nakreslené bledoružovou ceruzkou. Vyzerali naozaj dosť hrôzostrašne. No ich oblečenie bolo elegantné a drahé, len toto ich vychadzovalo z profilu outsiderov. Také oblečenie outsaderi,...
Sľúbil si mi vzdelanie a večnosť. Večnosť, ktorú som si obľúbila, večnosť ktorá keď ju žijem sama je príliš dlhá.Sama som blúdila celé noci, celé roky som bola sama a smútila. No a ty si mi nikdy neodpovedal. Nikdy si sa mi už neukázal. Neprišiel si keď som ťa volala. Nedala si mi vedieť.Stratila som sa niekde medzi životom a smrťou. A ty? Si ma tam nechal. Blúdila som dlho, veľmi dlho. A teraz...
Josh sa ku mne pomaly približoval a pritom si oblizoval pery. Približovla sa, ako ku koristi. Jeho pohyby boli premyslené a elegantné. Dravé a symbolické. Čakala som, ako omámená a chcela som, aby ma pobozkal. Chcela som ho zase cítiť, milovať byť s ním. Bol pri mne blízko. Jeho pery boli pri mojich, jeho telo som cítila blízko pri mojom. Bol horúci, no na tele mal zimomriavky. Oči, ktoré mal...
V tejto izbe je môj osud. Môj osud, ktorý si mi určil pred mnohými rokmi. Kedy to vlastne bolo? To si už nepamätám, dni sa mi zmiešavajú do jedného dňa. Neviem kedy je začiatok a kedy koniec.V tú noc keď si mi položil na plecia ťarchu. Tú ťarchu okolo našej rasy, nášho tajomstva, našej minulosti. Prečo ja? Prečo si mi to musel urobiť? Otázky sú teraz zbytočné, viem už mi nikto, niekto nepomôže....
Zobudila som sa u seba v izbe. Nevedela som ako som sa dostala domov. Veď som bola na tej lúke. Čo sa tam dialo? Bola to skutočnosť? Alebo to bol len sen? Postavila som sa z postele a prešla k zrkadlu. V zrkadle som nevidela seba. Moje oči mali inú farbu, moje telo bolo iné, lepšie, pevnejšie, vlasy boli mimoriadne husté. „Klop! Klop!"„Áno?"„Jessica? Ideš do...
„Čauko nemehlo," povedal Tomas, keď vošiel do domu.„Ahoj," odpovedala som mu.„A teraz nás čakajú ťažké časy," povedal otec.„Súhlasím," odpovedala som.„Vy dvaja prestaňte."Pozrela som na otca a otec na mňa. Chvíľku sme boli ticho.„Čo si zase robili ty nemehlo," spýtal sa ma Tomas.Ak mi zase povie nemehlo tak ho asi...
Jed sa mi dostáva do krvného obehu. Nie hadí. Mýlite sa. Tento jed je od vlko-človeka. Vlkodlačí? To je otázka veľmi správna. Vlkodlačí jed je jeden z najhorších.Je mi ľúto, že ste si mysleli niečo iné. Ale tento jed prepukne dnes za prvého Splnu po kusnutí. Správna otázka. Neviem, asi áno. Určite to bude bolieť. Neviem si predstaviť.Jedlo? Jedlo mi budete dávať Vy. Nechápete? Prečo? Veď vy ste...