Knižnica literárnych diel (26)
1 
1. slnečný pozemok
23. septembra 2012
Niekedy som predsa len bývala šťastná. A to, čo pre mňa v pätnástich bývalo šťastie, vidím teraz jasnejšie: nenormálnu, bezhlavú túžbu utiecť z domu. Nebolo ale kam. Prešla sotva celá noc, a ja som znova ležala pred dverami bytu. Premrznutá, inokedy vystrašená. Naši ma preto ráno, keď odchádzali do práce, poslali...
2. zbohom, raketoplán
Zem sa trasie. Trasie sa Barbora. Vliezla ku mne do postele (na to sa zobudím), drkoce zubami v mojej posteli a kvíli, že dnes určite umrieme. Lenže tu, takmer na samom kraji sveta, sa predsa nič zlé nemôže stať, tornádo ani záplavy. Nemôžu na náš dom padnúť trosky mŕtvej vesmírnej sondy. Napriek tomu sa ku mne...
3. tyranosaurus rex
Cesty sú ako dračie mlieko. Valia sa z vrcholca hôr rovno do údolia. Viem, že Terezka nemá rada hory, túry, bútľavé kosti v úžinách. Nemá rada ani voňavé ihličie. Občas ku mne zájde. V autobuse podozrievavo žmúri na tmavé vrchy. V tej svojej červenej bundičke sa objaví predo dverami, aj keď ju nikto nikdy...
4. CSI
že tá podprsenka nepatrí mne som zistila až neskoro večer niečo ma neustále bodalo pri ľavom prsníku myslela som, že ide o infarkt fakt som myslela na to najhoršie na žralokov na mužov a ešte na všeličo iné. ...
5. asteroid a ty
kedysi mi v tele rástol asteroid uprostred srdca, a ty si chcela aby som o ňom rozprávala ...
6. vampire
v útrobách mačky rozložené teplo ako kostra ...
7. modlitba za psie ticho
v rodnom liste rozkročené psie ticho aury v rodnom liste modelky sú ešte vždy trochu vlhké a nestále po každom zemetrasení otvorí z rána jednu ranu otvorí dvere pochová čerstvo vyliahnuté dieťa za kostolom na golgote pozri stále sa hýbemalá múmia v zemiakovom vreci. ešte raz to isté vrece komusi búcha na drevo hlavy prebúdza...
8. pozostatky pána karolmana
Cez otvorené okná do domu pretekala hlučná voda. Motýle na stojanoch sa ani len nezachveli. Akoby ich ozubený čas nadobro uspal. Pamätáš si na Karolmanovu výstavu chrobákov? Spýtal sa ma Peter a narovnal posledný podstavec. Na výstavu chrobákov som si naozaj...
9. ďaleko
iba ulica mrzne ulica svitá, na jej konci vlas a celkom šedivý muž poťahuje z cigarety východ z jedného sveta do svetla ďaleko dole pod zasneženým štítom uránový chlapec hľadá diamanty priloží jazyk na mliečnu žilu v mysli ukotvená stále tá istá fondánovo čierna žena jej boky sú ako sen hlboko v zimbabwe ...
10. platforma
Na stene sa mihotal tieň, pripomínal ľudské torzo, smutne sa presúvajúce z jednej strany šedobielej omietky na druhú. Tieň sa zhmotnil až pri dverách vedúcich von. Bol stále menší, a keď sa mäsitá ruka dotkla steny, otvorili sa iné dvere, po ktorých sa dalo dostať hlbšie do...
11. chesbet
Občas som Gabrielovi nerozumela. Prečo ma pozoruje spoza rohu a cerí dlhé tesáky. Vždy sa večer tajne vykradol z izby, chodil po studených chodbách a rozlieval sa po nich ako melasa. Denné svetlo ho až príliš rozptyľovalo. Iba v noci tu našiel absolútny pokoj. Dokonalé bezvetrie. Vôňa dezinfekčných prostriedkov...
12. monológ s potápačom
predpotopná vždy pred ďalšou potopou vzduch prejde starými hodinami ticho sfúkne svetlá lebo budúcnosť je istá ako dieťa v bruchu veľryby tesne pred pôrodom zmenené na molekuly krista. monológ s potápačom raz aj žralok prehovorí vzápätí zaspí suchou trávou nikto mu nepovie, že život je kurevsky ostrá plutva v tvojom chrbte zapustí...
13. spomienky na patagóniu
Keď si Láva prvýkrát prisadla k nášmu stolu, mala ne sebe červené šaty a veľký slamený klobúk. Najskôr sa predstavila Kristíne, podala jej ruku, napochytro, akoby týmto aktom mohla prísť o svoju poctivosť. Aj ostatných dievčat sa sotva dotkla (všetky boli už na prvý pohľad nedočkavé a to ju odpudzovalo), iba moju dlaň držala vo svojej celú...
14. podomová III.
tak ten kôň sa predsa len rozlial do šediva, ako polámané štipce kdesi v predsieni a kričal každým krokom viac vtedy aj schody zaboleliaj toho muža na zaslinenej zemi kým pavúky členili deňna zubya strecha kamsi opadla v očiach ešte vždy cválalbútľavodo rúk ...odležaný medzi jablkamičernel a mäkol. ...
15. ukradnutý mesiac
Mici ležala na Albertiných kolenách, nehybne, s vyvrátenou hlavou a sklené očí upierala do trámov. Budú z nich pekné koráliky. Pomyslela si. Teraz... keď ich už nepotrebuješ. A zdvihla Mici do náručia, čičíkala ako dieťa, a keď sa zdalo, že celkom stuhla, položila ju na špinavú zem. Medzi staré handry. Trvalo to niekoľko hodínBola už tma.No len čo mraky vypľuli ten najžiarivejší kus nočnej...
16. leto odchádza s ľuďmi
cestu ktorú som občas vídala v pozadí tak ošumelo šumelakľúčmizavesenými na prstochzauzlená a nikdy som nevedela kam beží - to dievča v rozvetvenej sukniplnoleté v drieku i prsiach kým slnku vypadali posledné zubydo záhrad od ...
17. podomová II.
ten dom na konci ulicedýchal spôsobom ementálužilovateltak ako žilovatejú staré nohykeď mu konáre prerastali strechou a ja vyrastená z detských šiatprstami stojímopäť na tom múre v rozpustených konských hriváchukrývam svoju tvártú jedinú, ktorá mi ešte ostalabledá - vápenatá stena akoby som viac nebola tým teplomčo cítiť pri...
18. podomová
horúci čajník kýcholzo stropu sa valil potako na popukanú zem pralesakeď telefón týždne mlčí mlčííímlčííí tak čas pred hromobitím...spí pod posteľou, tamkde začínajú ožívať horoskopy ...
19. bol to taký zvláštny druh dažďa
bol to taký zvláštny druh dažďa exponovaný do očí ústili asfaltové výpary a žiarovky stále blikali „už nikdy sa nevrátiť domov" povedala v utopených lodičkách žena keď odhodila ten kúsok nehy a zavrela sa pred nebom akoby chcela preniesla ťarchu chodidiel do vody len kráčať...
20. pri hrobe
zvlieka sa z kože dlháň pod múrikom zašuští v pŕhľave kde si tak živo bujnejú kvety vlhne šerosvit utekáza kýmsi po blatistej ceste ... si nesie domov otupenú kosu len pohľad tam necháva ospalý v tom polosne vyťahanom od sviečok prerývajú korienky čisté dlane do rámika zasadená fotka zrakom v horách vysychá na kameň si vrana k vrane prisadne ...
