Som ako vo vytržení, moje zmysly sú sťa ochrnutá zver. Sprevádzaj ma peklom! Mojim vnútorným ,bolestným a krásnym. Túžila som poznať temno v tom hlase, aby som ho znova priviedla k večnému životu. Dať láske v okovách napiť , rýchlym tempom žrebca zbabelo utiecť... Stránila som sa tým ľadovým očiam, tak bezbolestne ...
V samote.. bosými nohami kráčam ,akoby vo vzduchu. Akoby som sa vznášala Tvojimi myšlienkami... Presne viem,na čo teraz myslíš...utekáš mi zo snov.Vždy som bola trochu zasnívaná do hviezdnych nocí... Za čiernymi temnými dverami sa takmer vždy skrýva svetlo... Ako vo mne..vášeň zhasla už po tisíci krát....možno naposledy.Chcela by som sa dotknúť ľadovca keď...
Ako si ma odhalil,sňal zo mňa ten plášť strachu...ako naivne sa cítim..Pnutie tela,som ako paralyzovana....Tebou.Tak som to nechcela,cítila som sa ako neohrozený druh..mne sa to nemôže stať... Bolí to až v kostiach,hlava myslí .. telo túži.Pomohlo by mi tvoje objatie...Dostala by som sa snáď do pekla..neverníci zhoria v ňom...my...
Lesný vánok hladí mi moju tvár,a vlasy len tak povievajú...Kúsky ihličia,čo už umreli,zarývajú sa v mojich stopách...Prechádzka v spomienkach,ach je tu krásne...ticho lesa ..s láskou ho pretína šum malého...
Vietor zaviedol ma dnes tam...kde na nás padali fialové kvety,znovu v hlave zmatok mám,a to všetko poznáš len ty...Odvahu po kúskoch prstami zbieramdotknúť sa Ťa môcť tak včera...svoje myšlienky v hlave skrývammyslím,že vo mne drieme zviera. Ešte raz sa obzriem,posledný krát sa roztopím,bez teba snáď asi zomriem,predstavy o nás vo vetre radšej utopím......
Had zvrátenosti sa vo mne zvíja...už netuším kto som,na mojich pleciach má ruky čierna víla,moju dušu dáva hladným psom...Som ako ranené zviera,operná diva strelená do hrude...živí ma už iba moja viera,nechajte ma umrieť prosím v kľude.Díva sa na mňa vílimi očami,závojom svojim halí mi tvár,čaká, či sa mi z lesa ujsť podarí.Dala mi do dlaní života dar... V šere utekám bosá,unáša ma vietor...
Si taká bezcitná a hnusná,nenávidím ťa. Požieraš ľudské srdcias chuťou sa kŕmiš a smeješ sa ... Pokojne si prehodíš vlasy,a povieš si....noa čo?netuším ako ťa zabiť..ale túžim po tom.Ťažko sa ťa zbavím,si vo mne...a predsa tak ďaleko..Schovávaš sa v mojich žilách,putuješ mojou krvousnažíš sa ma zničiť... Prebúdzam sa v bielom...uniesli ma do iného sveta...Ten môj je utopený v...
Som sám v temných hmlách.Iba rieky tušia,čo si šepkám.Našiel som sklenenú horu,a teba v nej...Márne hladím plačúcu tvár,a snažim dotknúť lokní.Ako padajúce vodopádyhalia tvoje biele plecia. Rád som cítil ich bielosť...Slzami z teba vychádzam,už sa nevrátim.Vždy som snival o...
Súzvuk tiel v polnočnom tieni.Tak živelný boj sme zvádzali,hriech minulosti je v nás.Na posteli špinavých spomienoksa práve odohrala čistá láska v nevinnosti.Aké smutné sú rána bez teba...Túžim byť polnocou v tvojom...
Počúvam tú krásne prekliatu pesničku,tak som ju milovala...s tebou.Teraz z nej cítim len melancholiu.Ten pocit,že som jediná,zmizol.Zmizol tak,ako keď pozametáš prach z poličiek...Ten klavír sa mi opakuje v hlave,neustále tá istá melodia.Všetko sa rosypalo,ako domček z karát.Pomaličky,po kúsku si ma odhadzoval, ako napadaný sneh...Ako by som bola zbytočná.A keď príde jar,dúfaš,že sa roztopím a...
Mám ťa v náručíkonečne...až teraz!Tak dlho som po tom túžila,predsa...vidíš,splnilo sa mi to.Tvoje ťažké a makké telo láme moje ruky.To telo ma utláča do zeme,mňa...napriek tomu,že mrtvy si ty.V mojej hlave je toľko myšlienok,márne sa snažím niečo vymyslieť...Zostanem len ticho sedieť,moje oči sú také prázdne,že už nedokážu vyliať ani kúsok soli...Upadám do bezvedomia svojich...
Ticho v dome,len pri okne povieva záclona.Vonku šteká nejaký pes,neozval si sa mi odvčera.Sedím v kresledívam sa do šedých stienpremýšlam o tom,kto vlastne my...