Hidden in the sheathof your kindnessdwells till timeis right for the firstand last deed.Iron of the weakcuts painfully,yet no scars are lefton your ragged skin,no blood, but a tear leak.Never knew, never wantedto get used to that steel of word-mists, but willis often dull, shatteringbefore this world of...
Vetru dušu,chcel by som dať, by letelav diaľ, kdevšetkého jestna svojom mieste,v mysliach isrdciach,kde tieň lenpred horúčouchráni anepantá myslejas.Kde potokzurčí vlnkyoblinou,kde jeleňskláňa svojušiju mocnú avlka notazdraví lunuv kraji svôňou na zeleno.Hoc sám apredsa v davemás, či spolus tých pár duchmidobrých ráda mocou veriť,svetom dýchať,utkať pradenodôvery a miestakrásu vovýraz skuť.Sme my...
„S tebou môžem byť sama sebou, s tebou sa viem smiať..." Vymenili si úsmevy. Všetko bolo krásne, všetko je krásne. Všetko... „...ale...." Vždy tam je nejaké ale. Povedal si, že niektorí ho potlačia, odhodia, zabudnú, no nie v tomto vzťahu. Jemu sa to nestáva. Usmial sa do vĺn a more mu vrátilo krivý úsmev. „....nebolo...
(part.2) Skončili v klasickej dedinskej krčme, čo znamená, že podlaha, ak tam aj nejaká bývala, ustúpila čomukoľvek, čo zákazníci priniesli na čižmách a všeobecná atmosféra sa niesla v tom duchu, že každý, kto v tejto lokalite neokopával od detstva krumple, bol pokladaný za cudzáka. Silu tohoto pohľadu znášal Gregor s povýšeným výrazom typu: „Viete, čo mi...
Cítim. Ešte stále a napriek všetkému. Nanešťastie. Život má neuveriteľnú schopnosť skomplikovať sa behom jedinej neplánovanej hodiny. Mne pripadala ako sekunda. Pred ňou som žil svoj jednoduchý, krtkovský život s rodinou, dobrou prácou a dievčaťom, ktoré dokázalo vždy rozptýliť všetky chmáry. Kto mohol tušiť, že jedného dňa sa sama stane zlým snom. Inak milé mladé dievča, vždy...
Skutočnosť nezmenia rýchle nohy a nám sa častokrát stane, že uviazneme v udalostiach, ktoré nedokážeme ovplyvniť... Greg zrazu nevedel ako ďalej. Vľavo strmý breh, vpravo nebezpečne hustý les a za ním sa ozýval zúrivý štekot psov. Poľovačky mám rád, pomyslel si, no nie tie, na ktorých som korisťou ja. Vrhol zúfalý pohľad na vlny, trieštiace sa na skalách a nadobudol presvedčenie, že na kúpanie...
Prisli a boli dni plne smutku, trvaju… vecnost. Bolesti slzia na studeny hrob, chladny mramor… na nasu dusu. Marna je lutost, prekvapenie umrelo v spinavej stoke stratenych...
Slnko vbodávalo svoje lúče do jemne nekonečného pieskového sveta. Bol prázdny, bez ľudí – bez života. Odišlo z neho všetko, zostal len piesok. Každé zrnko už precestovalo celú jeho šírku, poháňané vetrom prenikalo na sever, juh, východ či západ. Bolo všade. Všade však bolo nič. Nič podčiarknuté pieskom a osvetlené slnkom. Duna za dunou, tisíckrát a zase len duny v piesočnom dunení. Kam zmizlo...
Život nie je nič iné než boj. Sme len pešiakmi v nespočetných bitkách, ktoré si buď nevyberieme, alebo ak si už vyberáme, tak len medzi jednou alebo druhou. Velia a trýznia nás vlastné city: láska, nenávisť. Je jasné, že nikdy nemôžeme byť slobodní, aspoň nie úplne. Sme otrokmi vlastného sebauvedomenia. Robíme, čo robiť musíme a o tom, čo musíme, sami nerozhodujeme. Kráčame v uzavretom kruhu, v...
Tí, ktorí nevedia, neuveria. Ale neverím, že jestvuje niekto, na celom šírom svete, kto by nepoznal bolesť. Pretože o bolesti sa dá počúvať stále, znova a znova, každý máme svoju. Pre niekoho je bolesť pýchou, iný ju skrýva. Bolesť je jednoduchá i zložitá, jej opis nám spôsobuje nové rany a jej zamlčanie nás privádza do šialenstva. Ak sa vás niekto niekedy opýta, čo sprevádza ľudstvo najdlhšie,...
V nám neznámej krajine, možno blízkej, možno vzdialenej, žil chlapec snívajúci o hrdinských činoch. Hádam, že za to mohli rozprávky starého otca, alebo to snáď bola len snaha upútať pozornosť a vypadnúť zo stereotypného života slovenského sedliaka, žijúceho v období feudálneho útlaku. Chlapec sa snažil pomáhať, kde sa dalo - na poli, na ceste, pri dome a vo voľnom čase obchádzal susedov. Vedel,...
Zámok zapraskal, skrútil sa a dopadol na chladnú zem. Dvere sa potichu odchýlili. Dva tiene sa nehlučne prešmykli do šopy. Vonku na plote clivo zamňaukal sivý kocúr. Dvere sa pootvorili. Ticho a nehlučne. Cez štrbinu skúmavo civelo oko. Pohliadlo na kocúra a na mesačným svetlom zaliaty dvor. Neďaleko z tmy vystupovala silueta malého dvojposchodového domu. Na dvore rástlo niekoľko okrasných kríkov...
Bolo jedno z tých mrazivých rán, keď sa človeku nechce z postele, a keď uvažuje o tom, čo ho v ten deň čaká. Sneh sa lenivo rozvaľoval po oboch stranách cesty, po strechách, no nafúkalo ho aj za nejeden plot. Ticho nerušene splývalo. Pokojné, ale aj smutné. Nie je ešte veru čas na dupotajúce kroky pracujúcich, ani na šantivý a veselý cupot detských nôžok. Deň musí trpezlivo čakať. Ticho trvá....
Klop. Prázdny pohár sucho dopadol na vyleštenú barovú dosku. Zvuk, sám o sebe nepríjemný, znamenal pre mladíka zborenie ďalšieho predsavzatia: Nikdy nepiť. Zasmial sa tomu, po strate vysnívanej práce sa mu všetko zdalo ako hlúposť. Nalieval sa a míňal posledné peniaze, čo mu ešte zohrievali deravejúce vrecká. Čo urobil zle? Sám nevedel. Povedali mu: uč sa, je to správne, ak sa budeš dobre učiť,...
V časoch, keď ešte prériám vládli Indiáni a bizóny nežili len v rezerváciach, sa pri táborových ohňoch rozprávali príbehy o odvahe, cti, statočnosti a láske. Vynikali v nich hrdinovia, ktorí sú neraz známi aj dnes nám. Jeden z týchto príbehov hovorí o tom, ako beznádej, nešťastie a závisť nedokázali zlomiť jediného muža. Muža smelého a statočného. Prenesme sa teda do tých čias, keď česť a odvaha...