trpím, spievam a hlasu nemám mojimi slovami slzy sú Tie krutú pravdu ponesú celý svet ma miluje, otvorenú náruč má no sú to iba slová a náhla prázdnota som sama a veľmi sa trápim lenže každý máme svoje trápenia tie ostatných nás nepozastavia snažila som sa byť veselá - veľmi ale všetci ste ma nechali stáť predo dvermi - OTVOR SI! VEĎ NAŠU LÁSKU MÁŠ! bože, ako ja vás...
Bol si ako bábätko. Vedel si všetko, len si o tom nevedel. Pomaly si stúpal na kamene vedomostí a oni boleli – tlačili a pichali. Zistil si aká je skutočnosť a stal si sa plachý. Večne utajený vo svojich pocitoch medzi dvoma stenami –...
Niekedy skúšam samu seba, či sa to všetko predsa len nedá. Niekedy skúšam samu seba, prijať a dať dary Neba. Niekedy skúšam Tvoje ruky. Nedotknúť sa, také muky. Niekedy skúšam Tvoje oči, duša v nich plače, len čo samotu zočí. Niekedy skúšam Tvoje slová, pravda sa v nich len ťažko schová. Niekedy skúšam samu seba, či sa to predsa len nedá, nebyť súčasťou Teba. Niekedy...
V silnej búrke narážal vietor do stromov a voda, ktorú niesol, zmáčala ich lístie. Dážď sa však nedostal príliš hlboko do hustého lesa a ona, blúdiaca tmou tajuplnej hory Muhara, tak bola čiastočne krytá. Nebola však chránená pred ďalšími mnohými nástrahami, s ktorými sa v tejto skúške ešte musela stretnúť. Vedela, že teraz je tá chvíľa, keď by mala pochybovať o svojom rozhodnutí, ale ona...
Stojí vysoko upevnený kríž a na ňom smutný muž. V tvári sa mu zračí beznádej, zúfalstvo a ľútosť. No nie nad svojím osudom, ale práve nad životmi tých, čo ho ukrižovali. Za jeho slová, za jeho činy. Dav sa spokojne točí chrbtom k nepochopenému mužovi na kríži. Odchádza - dav do svojich domovov a muž do krajiny večných snov. Len jeden tam zostáva stáť. Hľadí mŕtvemu mužovi do tváre. Slnko mu...
Strhujúca udalosť. Ktosi stáča volant. Strieda brzdu, spojku, plyn. Farby semaforov sa nestíhajú striedať. Čože? Ja? To telo som ja?! A ja som teraz kto? Plávam. Modrá, biela. Nebo? Voda? Mám krídla? Plutvy? Úsmev sa mi ťiahne tvárou. Ľahkosť v dotyku, veselá prázdnota v pohľade. Vidím sestričku. V nemocnici? Som v nemocnici?! Čo sa stalo? Nikto mi nič nevysvetlí, lebo ja...
Nič od Teba nechcem, len Teba. A to tiež nie celého, len taký malý kúsok neba. Taký malý, čo skrýva sa Ti v kútiku oka. V oku, ktorého milý pohľad šťastie mi dáva. Nič nechcem, čo nemohol by si mi dať. Chcem cítiť teplo Tvojho tela, chcem sa s Tebou smiať, chcem vedieť po čom túžiš a robiť Ti radosť, chcem, aby Ty si túžil, robiť radosť mne. Je to tak málo, skoro...
PRI STOLE... Stôl je prestretý, pripravený k večeri, na jednom konci sedí žena a na druhom je prázdny tanier. Dnes už z neho nik jesť nebude, ale ona to ešte nevie. Sedí, je tak pomaly, akoby tým mohla pozastaviť čas, aby jedlo nevychladlo, a ten, na koho čaká, stále nechodí. V POSTELI... Leží nahý chlap v postely a je mu fajn. Ženská spoločnosť ho už opustila. Teraz fajčí a dopíja svoj...
Je úplne jedno na akom mieste sa nachádzate, pokiaľ necítite, že tam máte byť. Môžete byť svojím vysnívaným kozmonautom, či baletkou. Môžete sa dostať do vysokého postavenia a užívať si jeho výhody, tak ako ste vždy chceli. Môžete si kľudne splniť všetky sny,... no akonáhle v danom momente necítite, že tam máte byť, idete proti sebe. Všetci máme schopnosť cítiť, čo je správne, no strácame ju...
Bola veľmi malá a železná,... Viem, je to takmer “klasicko neklasický” začiatok “mnoho nemnohých” príbehov, a ja sa práve takto pokúsim o “neoriginálnu originalitu”. ...keď preletovala z priestoru do priestoru, na krídelkách sa jej rozprestrel tepelný štít. Na mimogalaktických hodinkách hľadela na chaotickú kôpku údajov a vedela, že by sa mala aspoň tváriť, že tomu rozumie. Tak ako...
Mám takú mániu. Vždy, keď vidím nový, ešte čistý zošit, musím doň niečo napísať. A to na hocakú stranu. No a potom... potom ma už nezujíma. Hnusné odo mňa. Viem. Kvôli tejto mojej mánií sa musím vyhýbať hlavne papiernictvám. Je mi na zbláznenie, keď vidím všetky tie zošity. Kopy zošitov. Celé police, plné stránok, čo ma volajú. Ony sa chvália svojou krásou, vystavujú svoju vzácnosť na...