Knižnica literárnych diel (7)
1. Modlitba
Odriekam Verše Na kolenách pred svetom Z bolesťou V srdci Vylievam slová z duše v tom zajatí krutej reality Dúfajúc, že prekročia priestor a vypočuješ ich Ty O trochu neskôr nájdeš si cestu splniť mi sny Nevšimneš si ich malichernosti No ja sa cítim viac hriešne ako sväto Hovorím si: prečo? Prečo som tak... zlá? Ďaleko je rajská záhrada ale peklo skrýva zemský kameň Z duše mi...
2. Kôň
Kaleidoskopom mysle som. Ponúkam svetlo, farbu, stály pohyb. Myslím, vidím, uháňam ladným pohybom. Som stály len v mojej nestálosti. Nespútaný svetskými okovami, nezviazaný pevne určenými cieľmi. Nezadržateľne cválam panenskou prírodou. Duchom nepremožený, no s večne slobodnou...
3. Cez Acheron
| Čítalo 453 ľudí. | Jedno odporúčanieNa konci večnosti, v jej ťažkom tichu, už nieje radosti, už je len vzlyku. A je už nenájdem cestu von... V zajatí teba, rieka Acheron, ja počujem tvoj šepot tichý, prekliatia a strašné vzlyky. Cítim tvoj chladný dych. Počujem tichý tón. Skladám ti hold posledný...
4. Krištáľový medvedík
adelaide |
Báseň |
10. septembra 2005Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 524 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Sedí ticho niekde v tichu, zabudnutý, bez ostychu ticho v kúte vzlyká. Nikto nevidí krištáľového medvedíka. Medvedík je priesvitný. Ticho plynú tiché dni. Medvedík tu sám v tomto tichu žije, krištáľové srdiečko mu v malej hrudi bije. Pozrie sa naň človek, vstúpi mu do ticha, no razom zabudne na krištáľového medvedíka. Ticho končí jeseň, utekajú dni. Kto jeho chladné srdce...
5. Plameň
Stojím na okraji priepasti tak hlbokej a bezodnej... Cystám sa skočiť, no prišiel si ty. Vytrhnúc ma priamo z náručia smrti. A v temnej chladnej noci, ako jediný tvor, blysol si sa ako meteor. Zapálil si moje srdce tvojimi ohňami. A ja horím zmáčaná slzami... Na sklonku noci, no skorej nie, zapálim i teba pre naše...
6. Severka
Severka, po kom máš tú svoju krásu, že pri tebe aj iné hviezdy hasnú. Zblednú pri pohľade na teba, keď vyjdeš na sever nášho neba. Nasleduj ju a povedie ťa, pri nej je každý malé dieťa, hoc prejdeš všetky lúky, polia, uvidíš všetky známe moria. Povedie ťa do tvojho hniezda, naša malá Betlehemská...
7. Óda na búrku
Z vonku počuť tiché: kvap... kvap... kvap... A dážď padá cez odkvap. Na oknách kreslí obrázky. Ten krásny dážď je centrom mojej lásky, mojej duše, môjho šťastia keď tie kvapky búrku hlásia. Možno čudné je, že milujem plačúce nebo. Pýtaš sa: Prečo? Lebo krásny je pohľad na svetelnú show hromov, bleskov a ich malou hrou, ktorou môžu vyhasnúť tisíce životov. Pre ich krátky život,...
