Počuješ to ticho okolo nás pomalé vzlyky a rozbíjanie váz pri smiešnych hádkach buchnutie dverí cez vlastných prah rolety mlčia stiahnuté na perách súkromná stávka. Ref: A kde sú slová ... chcem sa Vás spýtať z očí do očí to večné mlčanie mi už vážne nestačí A kde sú slová .... aspoň jedno čo nás spojí čo povedie nám vojny a rany zhojí. A kde sú... Rozchod cez sms...
Dnes neotváram nech nikto neklope a na konto proti ľudskej potope mi posielajte iba dobré správy nech zastavia ten príliv lávy ktorý sa valí niekam do rohov mať aspoň ostrov s neznámou polohou. Ref: Všetky ľudské pohromy kde nepadajú stromy na domy a škody nie sú vyčíslené peniazmi... sme príliš cenní, tak už nevrav mi že každá rana sa raz zahojí len čo sa posunie čas v...
Tak trochu nahá v šatách od Gucciho nech každý vie, že kúpiť môžem si ho mám pohľad hodný večnej slávy byť značkou ulíc to ma vážne baví. Kdejaké zviera si už so mnou tyká niet divu keď ma hýčka model od Blahnika som hviezdou, ktorá spadla niekde zhora cez mliečnu dráhu priamo od Diora. Ref: Miláno, Paríž, New York aj Rím kým nie som na dne nikdy nešetrím ...
Sčítala som všetky klapky na klavíri nezmené franky, koruny aj líry sčítala som všetky priania v nových rokoch každú kvapku vody v riečnych tokoch. Sčítala som všetky prvé detské slová každú vetu Tolstého aj Nabokova sčítala som všetky padlé telá v boji turistov čo v Prahe stáli pri olroji. Ref: Len dodnes neviem koľkokrát si v duchu odchádzal...
Zostali sme na okraji všetkého čo sa nesmie čo sa tají a ty si vstúpil pevným krokom do útrob vetra k mojim sokom dnes poštou vtákov prišla správa kto príliš berie málo dáva. Ref: Občas sme si kruto hrali s osudom až raz nastal ten tichý zlom keď sme spolu na brehu splácali úver za lásku a za nehu. Všetko mi ťa pripomína ako v troskách tela skrytá...
Utekáme pred tmou niekam do noci obete vlastných činov novodobí otroci večerné cesty z práce do bytu nájsť aspoň kúsok seba nedobytnú ulitu. Je menej lásky viacej sebevrážd a prsty kríži ten kto nežne vraví mám ťa rád jeden dotyk za tisíc prázdnych slov život je klbko nití večná reality show. Ref: V čom bol svet iný rovnejšie cesty a na nich menej špiny ...
Na stenách hľadám odkazy z posledných dní a rokov všade sladká príchuť železa a tuhosť prvých okov. Nevidím cez sklo oblohu v nej zabudla som všetky mená keď ráno v starom obale strieda ďalšia nočná smena. Ref: Len kvapky rosy a ľahkosť nôh tam, kde sa zem pohla v základoch menej je často viac než dosť ten kto sa sklamal verí v budúcnosť. ...
Bohémsky nápis a tričko bez rukávov oblaky dymu nad kolumbijskou kávou vzduchom sa nesú z príncipu ostré rýmy ktoré sa prelejú do nežnej pantomímy. Ref: Intelektuál, so mnou tu stál ten zvláštny srdcový kráľ Intelektuál všetko mi vzal intelektuál Nesmelý pohľad za čiernym tupým rámom a hlbšie vrásky pred ďalším nočným flámom opojné víno s ránom sa...
Nemenná spoveď budíka, hra tieňov a svetlo, ktoré nemá vo zvyku byť len prázdnou kulisou. Ranný pozdrav splynie so známou znelkou správ a každý pohyb je už dopredu jasný tak ako nastavenie robotov poslednej generácie. Hodiny odbíjajú čas až s mrazivou monotónnosťou, kým ich nevyruší tlmená chôdza rozospatých chodidiel. Niečo v nás zomrie už pri prvej predpovedi počasia...
Dlažobné kocky stoja tu v rade cítim to dusno úplne všade ľudia už prestali bojovať za sny slnko dnes nevyšlo, tak aj ty zhasni. Zas ďalšia kríza v banke aj v duši morálka horšia než v nejakej bushi svedomie nevidieť pre šedý zákal vráťme sa každý tam, kde kto začal. Ref: V uliciach horí ááá niekto tu tvorí nové dejiny v uliciach prší ááá kdekto už tuší že nie sme...
Námestie nikdy nebolo tak prázdne tichá chôdza mužov a šepot dám vo vzduchu visí náznak prísnej kázne tak poďme spraviť niečo proti pravidlám. Obchodník vo výklade číta básne len pre pár miestnych stojí za sklom sám veršami s trochou nehy s trochou vášne skúša zmeniť obraz ľudí i jeho rám. Ref: Tam kde prilietajú holuby čakám ťa bez krídel s tlkotom srdca ich...
Prestretý stôl sa bojí večnej tmy keď páliš sviečku na prahu zašepkáš „za to svetlo zaplať mi len vďaka nemu som našiel odvahu. Zo stropu visia zvyšky dávnych snov chyť aspoň jeden do dlane vo svete lží a veľkých nárokov chceli sme málo len cestu k záchrane. Ref: Odpusť mi tých pár starých výčitiek čo sa tak ľahko vtreli medzi nás už nie sme malí už...
Poznáš ten pocit, keď sa vlievaš do mora vo vlnách šitých na mierukeď zistíš, že si vlastne potvoračo nosí kríž a kašle na vieru. Poznáš ten pocit, keď sa budíš s polnocouv perinách padlých obetíkeď sama v izbe s cudzou pomocouzažínaš svetlo, ktoré nesvieti. Ref:Až keď človek padá z výšky pochopíže sa asi ťažko trafí do stopyktorú nakreslil si vtedy dávno pred...
Zhasli sme svetlo do tmy sa ľahšie klame všetko, čo povieš je aj tak dávno známe. Dlho sme boli tak trochu veľké deti čo vedú vojny kde láska účel svätí. Ref: Prečo až teraz vraciaš ten úder keď nemám v rukách ochranný štít prečo až teraz vravíš mi uber keď túžba nejde pred svetom skryť? Dotyky cez sklo nech hrejú naše dlane stojíš tak blízko len na tej druhej strane. Črepiny režú do nôh a do...
Na stole zostal zvyšok rozliateho vínao ktoré nikto nestojísúmrak dal vedieť, že dnes nezhasínaúsvit vraj posunul čas v orloji.Ukradli sochy z môjho súkromného chrámunamiesto slávy pokorapri sviečkach píšem ďalšiu ľudskú drámulen neviem, kto ju za mňa odohrá.Ref:Sypem si soľ do ranylen pár krokov od záchranya všade vôkol biele vranys čiernym svedomímja už farbu svojho peria nezmenímtak aspoň soľ...
V tráve dnes vyhlásili zákaz rosy vraj kto na to má nech chodí bosýneviem, komu patrí všetka vinanamiesto vody len samá špina. Slnko dnes vyšlo o pár hodín neskôrv oblakoch zanechalo prázdny otvordážď prší cez čiernobielu dúhunašla sa značka v bludnom kruhu. Ref:Zastavím hodiny a preruším správypo tme si zrátam svojich päť minút slávyaj najväčší žobrák môže byť...
Naučila som sa chodiť len po vyšľapaných cestách naučila som sa prijať všetky neúprimné gestá naučila som veriť v pravú lásku na tri týždne naučila som ohnúť vždy keď v diaľke niekto kývne. Naučila som sa chápať pravdu podľa vkusu iných naučila som sa šepkať klamstvá bez pocitu viny naučila som sa nebáť prázdnych nocí s tichým snením naučila som sa priznať že...
V zrkadle odraz dvoch nemých tvárí jedna druhej mlčky bráni preťať zabehnuté koľaje len ticho kreslí okraje stôp spálených na holú zem kde čaká pravda a kam šiel sen? Na viečku slza so zvyškom nehy zaplaví tie strmé brehy v rieke zabudnutých pocitov a spánok s dlaňou prikrytou čo nehladí už dlhý čas on vzal si lásku a vzal si vás. Ref: ...
Počujem zvuk zo známej znelky keď mobil stráca upomienky správy píšu blázni z nudy ľudia znesú strašné bludy. Upieram zrak na kúsok látky aj kabát po zem je dnes krátky nahé telo halí pýcha prístupné len rukám mnícha. Ref: Vnímam, vnímaš naše hriechy víno prúdi stredom miechy slzy tečú pri spovedi veríš vlastnej výpovedi? ...
Na konci každej slepej ulice mám svoje vojská možno tisíce stále si navrávam, že za mňa držia stráž v tom sa im veľmi, tak veľmi podobáš. Neviem, kto stvoril túto armádu náhle mi vzala krehkú nadvládu občas ma pošle vpred do prvej línie ty stojíš v zálohe a kričíš „Prosím nie!". Ref: Strieľam len do vzduchu do prázdna nad hlavou rany sa zahoja pod...