Knižnica literárnych diel (33)
1 
1. Na rozhraní medzi lesom a nebom je iba krivoľaká čiara,
22. januára 2013
čo obkresľuje vrcholce stromov a vyzerá ako rozbúrené vlny mora. Keď sa hladina upokojí - na zemi opadané lístie. Pod ním, v hlbinách tesnejšie pri zemi, ešte dýcham... „Horizont v diaľke je pokojný a nevidieť rozdiel medzi nebom a hladinou. Každý z námorníkov sa tam túži dostať..." „Preto sa každoročne vydávam na plavbu", dodal ešte kapitán a zložil...
2. Môj dedko
ignoroval svet. Takmer celý. A pil. Trošku viac. ...vravievala mi babka. Keď som ho videl na starej, zožltnutej fotografii, zapáčil sa mi. Má na nej šesťdesiatdva rokov. Je na ňom poznať, že ignoruje takmer celý svet. Aj to, že trošku viac pije.Občas sa pristihnem, že privoniavam k zemi, kade chodieval. Aby som ďalej (ne)kráčal v jeho...
3. Zápisky z denníka
...tvrdia, že ma milujú. Ženy aj muži. A neustále mi opakujú, že sa nemusím za nič hanbiť. Ani za svoje pocity, ani za svoje činy. Milujú ma. Oplácam im lásku, ktorou ma zahŕňajú. Hladia ma, bozkajú... Ja ich hladím. Bozkávam.Láska je potrebná. Som milovaný. Je to nádherný pocit. Keď nie je možnosť fyzického kontaktu, vychutnávam si pocity osamote. Podľa nich je to jediný môj nedostatok. Často mi...
4. (mňa milujúce) schody
medziiným medzitým medzi poschodiami na mňa počkajú znova ma zvedú ...
5. Lietaním unavený
na strome zastal vták. Spieva, je mu veselo... ...
6. Zaslúžený odpočinok
1. deň Som unavený, idem spať. Dnes som toho veľa urobil: Zabil som dve muchy jednou ranou, druhému som jamu kopal. A nosil som aj drevo do lesa. Priznávam, mal som malú prestávku, ale vtedy som do hory volal. Som unavený, idem teda spať. Zaspať ale nemôžem, z hory sa ešte ozýva... 2. deň Vôbec som sa nevyspal. Navyše, to drevo, čo som do lesa nanosil (bola to zbytočná...
7. O Lukášovi a Natálii
I Do antikvariátu na námestí chodieva Lukáš vždy v utorok. Natália zasa každý štvrtok. Nakupujú lacné knihy, básnické zbierky rôznych autorov. Doma si z nich vystrihujú vety, niekedy aj celé slohy, ktoré sa im najviac páčia. Jednotlivé výstrižky poskladajú a vložia do kartónovej škatule. (Občas do škatule dajú celú knižku s básňami). Každý si tú svoju škatuľu potom...
8. Obloha
žije, je plná krídel. Podobne je to aj s morom - vypĺňajú ho trepotajúce sa ryby. Tu, na zemi, si Ty. A ja...
9. Nežnosti
Motýlie krídla hladené dažďom vylietajú do siedmeho neba... V rozkošiach sa skrúcajú ako palec pod vrelými bozkami...
10. Presýpacie hodiny
Padajúce kúsočky okamihov....už pred chvíľkou minulých. Doznievajúca ozvena nás posúva znova o kúsok vpred.A bližšie ku...
11. Víriš
i Zem sa v tebe zatočí - stromy tancujúce v letokruhoch. Všetky vody v tebe pramenia. Učím sa v nich plávať (človeku je to prirodzenejšie ako lietať). Márna snaha, ostávam pod hladinou......ako jeden z tvojich (ďalších) pokladov. ...
12. Včera pred svitaním pršalo,
dážď umýval oblohu. Do rána ju celú vyleštil a dnes bol svetlý, biely deň. Šiel som na prechádzku. Pofukoval vietor, vysoko na strechách domov usilovne pracovali kominári. Čistili komíny - čierne od minulej noci. Vietor pofukoval, vysúšal kaluže a roznášal sadze z komínov sem a tam. Maľoval nimi na oblohu. Kričal som na kominárov, aby prestali. Takáto robota sa má robiť v noci, keď je tma a sadze...
13. Kosák mesiaca
svieti do tmy (v nej si raz zmizla) - vtedy sa mi pripomínaš. Čepeľ visí na vlásku (čo mi ostal po tebe), osvetľuje diaľky... Dávaj preto dobrý pozor na cestách, nekráčaj tak blízko pod...
14. Opätovné stretnutie s Boschom (piknik II)
Z netesniacich hodín vyteká čas, pohol ľadmi... Kostnatí dedkovia v pohodlných rakvách naložených na plte z krýh oboplávali Zem. Trvalo to toľko, dokým vydržalo vyplašené rôsolovité srdiečko červov, keď na novoobjavenom kúsku zeme zaľahli starci k odpočinku. Kĺby škrípu tú svoju, vlasom sa už nechce rásť; na vypadané stoličky si posadali v mravenisku k hostine. A Zem sa ešte...
15. Nie všetko,
čoho sa smieš dotknúť, naozaj ľúbiš. Skutočne miluješ iba očami: V noci , keď ich zatváraš, aby si videla... Ráno, keď hľadáš slnko... Len čo ho zbadáš, až ťa slzy zalejú - od samého...
16. Keby som vedel pliesť,
upletiem ti dlhý šál. Zavinieš sa celá, keď ťa leto zamrazí. Čiapku so slnečnicami, nech aj (tak trochu) slnko závidí. Alebo ti upletiem sveter s obrázkom diaľky, nemusíš ju odísť hľadať. Ak nepomôže sveter, upletiem ti ponožku. Jednu pre obidve nohy. Nepohneš sa odo...
17. Vietor
je silný - rozhŕňa lístie, trhá mraky, unáša oblohu. Nesie aj vtákov... a oni majú aj krídla, pre istotu, ak by sa...
18. neuhradená faktúra
"Buď svetlo!" A bolo svetlo. Ale odvtedy Ho ešte nikto nikdy...
19. Nadýchol som sa
a vydýchol - aké banálne. Ale neuveríš, lode svitania sa pohli nočným morom preč. Tak teda aspoň ešte chvíľu, kým sa vietor neobráti, ponúkajme hladné hviezdy-čajky kúskami z...
20. ...
v páľave slnka spotené nebo preteká - na Zemi...
