postavím si stanv strede cintorínaa o pol noci budem večeraťs domácimiveď mŕtvi nám už neublížiato živíurobia nás...
skutočnému svetu sa postavilacelým telom.. s úsmevom na tvári ukázalaže všetkému rozumie.. ľahla si na dve studené tyčea s úsmevom čakalana posledné...
topánky visia na klinci je noc zvyšky piva stekajú po prázdnych perách nohy trčia z postele hlava bolí ty si nezhasol ked si odchádzal svetlo pleští ako slnko na obed tma pohltila tvoje posledné slová tak zdochni štetka zdochni...
naukladám kamenedo tvarumeča nepočuješkeď ťa volám o pomoctak načo srdce urobila som to pre tebazohriala čajpripravila olovrant a ty čítaš smsod drbnutej dievčinyktorá nám nedá pokoj nebo sa zavrelopriania končia pred jeho dveramia vypustené lampionyna konároch stromov niekde sa stala...
keď sedí na konári, premýšľa o zmysle života a o činoch ktoré vedú k jeho ukončeniu usmieva sa na škovránka a spieva s ním pre jeho milú duet keď sedí na konári, premýšľa či mu ten skok jeho milá raz odpustí...
sekundovku počuť ako keď si pustíš cez slúchadlá 500 decibelov vo svojej zmätenej hlave prosíš Boha o silu neublížiť mu fyzicky hypnotizuješ hodiny on starý plot naproti a myšlienkami nie ste naladení na jednu vlnu už mesiac nie je...
Slabý vietor zosilnelmne pošteklil nos a rozcuchal desať eurový účes starému chlapovi v špinavých kraťasoch a prajným úsmevom odfúklo klobúk pri pätách dnes boli ľudia skúpi na medenáky vreštiace deti utekali z ihríska pes skučal od strachu pred búrkou ulice sa vyprázdnili len klobúk metalo po námestív rytme hromov nikomu nezavadzala nikto si ho nevšímal len starému...
hrám na saxofóne pred publikom zložených z prázdnych stoličiek je noc a sŕkam posledné pivo ktoré tam niekto nechal na stole čakám,kedy slnko ukáže svoje prvé lúče aby som mohla ožratá Tvojimi sľubmi sa tackať po zohavenej krajine zapálim cigaretu len tak zo zvyku a zahasím ju v Tvojej pomyselnej...
pod paletou dúhya mračnami na nebisľúbime si láskua svedkovia anjelizatrepocú krídlamina našu...
prechádzať sapo tieni mesiacav myšlienkach nežná hrana bongo a povedať slová,ktoré mali byť povedanéuž veľmi dávno s páľavou v ústacha mrazom na chrbte darovať všetko zlatobohatstvohviezdamnech žiaria ešte viac na tento tmavý...
ako trieska v zadku...na oplátkunechcem sa ti pozrieť do očía vôbec to neľutujem nestojíš mi za to,aby som plytvalamojimi ctenými očamina niečoako si ty congratulations,i hate...
zmeniť svetpootočením kľučikavpravočas len posunieša nestihneš stihnuté vľavočas vrátiš späťa prežiješčo si prežiť zas nechcel necháš to takveď svet meniť nechcešskôr sa ukryť pred ním a prečkať všetky životné búrkyniekde v podzemnom kryte s pohárom vodkya slaninou za opaskom pozerať s priblbnutým úškrnoma privretými očamina to,čo sa dejea tváriť...