Skús prestať prehľadávať čierne jamyzasýpať ich hrčami hlinya meniť umelé kvetyv keramických vázach.Podľa ročného obdobia.Podľa nálady užívateľa. Vždy keď tam siahnemvidím ťa ako mnou mávašzo strany na stranuna okraji jamys úsmevom na peráchti vidím vyziabnutý...
Vyhrievam modrý krk v horúcom oknena druhomdolu betón a tenisové loptičky režú vzduchnedívať sa na špinavú stenunemyslieť nefetovať nedívať sa na špinavú stenupred sebou nekonečný kurt možností"skočiť dokážeš aj sama bejby"Fatalizmusťažké sa ubrániť, keď situácie sú tak zvláštne.Dejú sa veci bez môjho vedomia.Trhajú pohlavné orgány a sajú semenánerozmýšľaťkonaťa to je všetko metafora,...
Keď som bola malá chovala som hrochy.V izbe s modrým kobercom a ružovými stenami.Bolo to tajné.Naši by mi hrocha nikdy nedovolili.A potom som sa začala hrať na zodpovednú dcéru.Prišla som domov.Žiadne správy:mami som v poriadku, len dnes neprídem,áno, viem ako sa voláneboj, raz sa vrátim.Nespala som v cudzích autáchna cudzích dekácha hrudiachpod cudzím slnkomv cudzom spodnom prádlea...
Píšeš že sa máš fajna ja že tiežže sa všetko mení a nič neostávaa nepotrebuješ maže si ma nikdy nemiloval a ja že hej viema že miluješ svoju najlepšiu kamoškua inú z Prahy a ďaľšiu z Považiaa všetky ostatné, čo boli predo mnou a po mneže si so mnou nikdy nebol šťastnýa ja že hej viemale že ty vlastne ani nevieš byť šťastnýže ten stav ti navodzujú len dve vecia ja som medzi nikdy nepatrilaa ja že...
Tichučko rozpamätávamsvoje bradavky na tvojdrahý satén.Ťažko a...
Zomreli smes chvíľkou fantáziev niečom loneA sentiment sa lepilna podpazušiakvapkal nám na spotené čeláticho zúriacv behu dní.Snáď sme to ani neboli my.S perím na hlave...
Tak to by sme mali.Vlastne nemali.Našťastie.Ticho. Len môj otravný buchot srdca.Všetci spia, lebo prší.Ani psa by som nevyhnala.A to ich fakt moc nemusím.Ticho. Len kvapky vody z kohútika.A úzky kúštik papierovej srandy na kraji vane.Taká blbosť za osemdesiat korún.Pani v lekárni zhovievavo vybrala vystresovaným očiam päť druhov.Oči vzali najlacnejší.Samozrejme.A teraz kľačia.Takmer nečujne v...
- Alkohol všetko hyperbolizuje. Nerev už!- Pozri sa. Pozri sa na mňa. Tak som sa pozrela do jej orieškových očí. Na odraz troch dohárajúcich sviečok. Zrkadlili sa v tých veľkých mlákach a la stepný rys. V tých dvoch veľkých mlákach slaných ako olivový nálev. Alebo môj roztok na šošovky. Trochu menej ako Mŕtve more. Trochu viac ako polievka zo sáčka. - Vidíš to?...
padala som dokorán. ku nebeským výšinám.tak lepkavo argentínsky s ambivalentným postojom,až som sa zľakla. a stretla som cestou katalyzátor v tvojej hlave.ani neviem prečo.sa problémy rodia z plechu a drôtov. nevysvetlím empiricky existenciu vyťažených anjelov.ale môžem im podať ruku.keď ťa...
a zas mi čosi tetuješ do ľavého ramena.dokrčnú perinu a kovovú gombičku. zo socializmu.sa len hmýriš a vrtíš neprestajne. v rýchlom rytme ambientného bubna z Austrálie. sladkasto zavrčím. aby nebol vynechaný tón, ani nič také.a občas ti vrazím nechty do...
pohýbal listami vo svojom bielom vytržení chladničkového svetla.nevidela som mu celkom do tváre, no zaraziť ma vedeli aj iné veci. nánosy ušného mazu zhromažďujúce sa tam dolu v pupku. sa usmievali. akoby dlhé krvavá šrámy na predlaktí mala na svedomí cudzia ruka.bodaj by. bolo by sa čím vyťahovať. večer pri mesiačku s fľašou javorovej...
a niekedy mi vadí, že sa miešaš do života. konkrétne môjho. presnejšie nášho. miešaš svoje interaktívne revueo ropnej mašinériimetličkami na sneh. pozoruješ. ty montmartrovský voyer spoza červenej záclony.chlopne a komory duše.konkrétne mojej.presnejšie našej.akoby si nemala dosť vlastných omáčoks vlašskými orechmi a...
...sťahujú sa rolety a počerný ...
Padol už vesmír ľudia? Nehádžte po mne viac hviezdy! Majú ostne a tie mi v srdci dodnes blúdia. A pán Veľký tresk? Jeho syna nosím pod srdcom v tvojej hrudi a kto súdil, nech ďalej súdi... Meteorit v očných...
Ohryzené krivé STROMY- ukradnutý kožuch už nechce nosiť ani VIETOR sám... Zohyzdení nahí ĽUDIA nechajú sa kolísať ZLODEJOM a odniesť až tam... ...kde pripomína mi to NAHOTU, holosť konára šuští, že stratil aj poslednú ÚCTU a zhadzuje šat... Odev zvaný ČLOVEK, ktorým sa oháňa SPOLOČNOSŤ odev zvaný list prečo stromu... ...NECHÝBA???... Prázdno na...
Hľadaná, nájdená, jediná, stratená, nevšedne zmenená, smrteľne nechcená... Zmätene skľúčená, skrútená, zvlnená, pokojne skrčená, zbitá a zničená! Krvavo sfarbená, bezmenná, bezsenná, vraždiaco príšerná, výbušne zákerná... Kričiaco mlčiaca, plačlivo vidiaca skrotená, šialená, agresívne zmučená... Neveriacky skeptická, nacisticky cynická, zakázane mystická, symetrálne...
Som len dieťa so slzami v očiach- povedal ktosi, keď telo nehybne stálo a myseľ splašene hľadala dvierka- núdzový východ z horiacej budovy... Slzy...oči...oči...slzy... a zas znova...kapitola nekonečná, bezútešná...vedecky nepremyslená- a prečo tie prívlastky? Čo všetko by som chcela... nie je toho veľa... možno na hrot noža... Žiť pre reálne veci... pre tých, čo mám, čo sú...
Drž už hubu! bolia ma z teba uši a tečie mi z nosa! tak buď ticho! veľa hovoríš a nič nepovieš načo víriš prach skutočne mi je z teba nagrc a zo všetkého hraného z tvojej strany čakáš, že sa budem smiať tvojim obscénnym vtipom bez pointy bolí ma hlava chcem prežiť dnešok a potom už len celý život bez tvojich zubov bez toho smiechu hraného a bez toho,...