PRVÁ ČASŤZ pera sa mi teraz slová lúdiao tom, že boli dvaja celkom odlišní ľudiaJeden veľký, druhý malýneveľmi sa radi mali Sila prvého bola v hlaveinteligencie veľké skladyten prvý túžil len po slávenečestnosť žiadna mu nevadíNemal iné bytosti rádnapreklínal sa ich nespočetne krátSudca, čo všetkým okrem seba súdilmiloval ľudstvo- nenávidel ľudíPre množstvo príčin to bolože posielal do pekla...
Každý deň chcem chodiť do divadla,Tá sukienka čo si mala Ti tak krásne sadla,Žiarila si ako hviezda krásou,Takže hoci stála si za ľudí iných masou,Bolo ťa vidno ako v tmavej noci polárku,Sťa kvitnúcu ružu vo vyschnutom parku,Ó Ty, čo drahšia si mi jak všetky eurá a zloté!Il mio amore, io amo solo te! Tak - opona už spadla,Ja zrádzam, že každý deň chcem chodiť do divadla,Keď obula si si...
Vysoký dôstojník najmocnejšej sveta ríše,Sedí za stolom, na papiere čosi píše. Oblek čierny, čižmy čierne, iba odznak červený,Na tvári usadil sa výraz tvrdý, kamenný.Čo tam jeden odznak- celé prsia pokryté odznakmi!Niektoré s krízami, iné zas s hákmi.Podpisuje rozsudky upálením smrti,Vďaka jeho podpisom okolie dymom smrdí,vďaka jeho podpisom prácu majú mestské pece,vďaka jeho podpisom každá ľudí...