Dištančná výuka„čas plynul pomaly"hovoril nám diktát mojich úst keď vonkudole ku kontajnerompo dlhom a mokrom parkovisku pre činžiak náš a susednýpomaly cúvajúc si mávali cúvajúc mávali si celí šafranovožltísmetiari.***nepotrebovalipríliš rozlišovaťtaký bol princíp a spôsob celejjednej rozsiahlej vrstvy životaa tak prišli ma zatknúťa zajaťkeď som ešte len čakala báseň nebola ešte...
To len zdanlivo sú malé výdobytkyhlava ostrú vlnu udržínezrúti sa s ňou hneď do panikynezhorí v nej sama v bezboží...vydal som vás moje milé dietkynebudete počuť karhanienebudú ma prúty úzkej klietkybudiť, vstanem v rannej ochrane...svetlý a zdravý...a potom kam sa dostaneš?tam kde už všetko iba plyniea mesiac práve ponad lesnič netuší o prešlej vinemojej...
každá báseň je pozvaniena stretnutie vyberieš si z polícvšetky dve svoje staré knihya ponúkneš si trochu prekvapenústoličkučosi malé sa začína diať Výhľad z mestaTak som to poznal:ako koberec rozrolovaná nížina bez vypálených dierok banalítčo sme si na ne už bezmála zvykli „c est la vie",ba stratili pre ne z dohľadu ešte aj v popredí vystupujúce, vždy pracovité...
predstavu mámmám predstavu o svojej smrti?nejasnú, hoci si patríme. prebýva v oblasti kde hradby garážíobkolesujú mesto tam kde sa začína tráva som videl odtlačky jej bosých nôhľahké stopypreliate podmisky behov a krokov kultivovanej bezdomovkyne ...(... okolo čoho a s kým?) vo dne sa ona cíti doma.kde je však doma tuv priezračnosti a v jase tejto...
jeseň (2020) už ma neboleli ušia ani čosi medzi nimislepý organista odišiel fajčiťa strecha kostola je baldachýnja znova preložený do opičích dní čo nedostalo sa mi patričného génuposteľ vrzgne a moja hrubá bundazgrdzmaná tlačí na chrbtehoci svet stráca mieru (a že či stráca mieru!)aj tak si zaoblil chudý kobrí chrbáta kdesi vo vytvorenom ohniskuzapálil cigaretu a chvíľu ju čelom od...
v očakávanímám určitú predstavu o srdcipredstavu čoraz viac záplavnúpre smädom zahorenú myseľo svojom srdciktoréhosom len opatrovník len pestún srdca čo stále nie je veľkéčím ďalej však tým väčšmi sa budíto tušené vajce od nestreženej kukučky v chabom závetríhrude nádejou na zrodeniesa smeje Čosi je inakNiekedy to mali vo vyrezávaných tabatierkach,dnes sa im to balído...
Jozefovi J. k narodeninámRozpätím limitne blíži sa k nulečasový moment čo prežívaš práve. Staršie, čo perlia a lietajú v hlave -boli už. V pamäti držia sa čulé,no - hoc aj súčtom (núl) - čo je z nich?Na škále vlas, hrúbkou zas rovný nule.Vstaň, vyleť, pierko pusť na obdiv žule, život je okamih!(Tak ako kedysi robotnícipozvaní pracovať na vinicisvieži a plní síl,takisto z hľadiska...
Postretnúť Vlada je postretnúť dve hnedé dúhovkypostretnúť bielok čo nikdy nie je biely.Môj počin je že dáma jeho je že prijmealmužnuktorú si predtým ale sám vypýtaltakže hoc na počinyje to remíza,je o bod lepší v aktivite.No všetko to môže byť aj inak -že kto tu prosíkaa kto je filantropskrývajúci sa za (stlačené) ceny.(Veď uňho jedno euro platímza...
Dopredne ísť, len zriedka nohou späť, ustáliť chod a nechať všetky cnostia uznať jeho primát - naspamäťchcel som s ním kráčať, v poslušnosti; pozri len ako sem zabieha ako sa krivía konca nemá on večne živý,jeho je izba - v jej bielom stredevznáša sa mucha ktorú poobedelapím - ach moje výpovedné veršenehrajú veru podľa neho eštea moje často choré čelonechodí domov vždycky s jeho...
predstav si ako si ženymusia dobre žiťkeď pokojne a iba takže sa vlastne nič nedejeti nedajúlen zľahka prejdú popri tomako by to až tak veľa neznamenaloakoby im to nemalo priniesť rozkošnad ktorou ty môžeš iba krútiť hlavoukeď kričia bezmála nepríčetne planú rozkošouako dobre si len musia žiťoproti námupachtenýmnúdznyma väčšinou len s námahou držiacimsa nad hladinounám vždyckys načiahnutou...
Kanaánke 1.Berieme to príliš kánonickyale možno Ježišhovorieval aj ironickyalebo možno skúšal -nie je dobré hodiť chlieb šteňatám -hej bola to pre ňu skúška či dokáže zniesť určitú príslovečnú židovskú nadradenosťči sa neodvrátizhnusená prečči v svojom obratenezahreší aneodpľuje si stranouči bude veriť a trvaťna ľudskosti presahujúcejrozdiely i predsudkyktoré sám Ježiš nemala tak ich...
V skanzenePomyslel som siže som starý Nóacha k žene deťombratovi a k mameberiemdo podpalubiaovce kravusliepky psalastovičkukoňa možnožebravazo dve muchynarážajúce do oknaveľkosti štyroch dlaní v kresanom ráme.Keď nabíjam seno do palubyvysoko nad šindľami už tiahnu sivé mrakykýl plním zemiakmi -na zatvorenom príklope nad nímsa potom dlho zhovárameľúbime amlčíme.Keď smažímposlednú letnú plackuiba...
Prší a medzi dvorminašla sa lopta ešte raz,vnútorný priestor pod priestormi,no zvonka mokrá stráž,hovorím: pusť ma, prší.Malému malá odpoveď,a do vyzretých ušípatrí len vosk a med.Tomu čo mlčí naše menáz diaľky väčšej než vesmír zmienvďačím že sám som zmena. A on mi srdce híčka -a napasiem sa lenna jeho...
Zle som porozumel manželke keď mi ako výsledok istej „ľahkej konverzácie"po druhom poldecáku rumu(mala totiž zažívací problém)v krčme spravila prehlásenie, že druhýraz by do toho určite nešla.„Si dneska pesimistickáa s pesimistami je nuda" vypadlo zo mňa, len čo som stihol dočítať jednu báseň z jednej drsnej zbierky, keď mi už odrazu došlo, že spoza nášho stola...
Namaľuj gauča na ňom Venušu Venušu starých obrazovna plot nastriekašna mojom dvorenahodíšnech je hneď sprvoti jasnéo čom treba u mňa hovoriťani všetky tie spoločné rumy nášho životazdĺhavézdĺhavo obstáteobsedenérumynevyhnali z nich neduh sťažovania sa a všetkých vecíobliekaniasa do železných košieľhoci už niktonehlásil vpádnamaľuješ mi...
Sadla si dcéra na nočník,spýtal som sa jej: Prečo?Pretože na mise sedíš ty!Prečo si si vopred neodtrhla papierkeď si sadala na nočník svojej mladšej sestry,na to som myslel ďalej,prečo ti chýba elementárna zodpovednosť samej za seba,budeš s tým papieromteraz otravovať druhých?Urobím preslov?Zostalo tichona záchode,veď sú...
Teroristi iba milujúEurópu príliš vášnivo.Takže aj tydaj dobrý pozorči mi to umožníštotižto zaľúbiť sa totižto explodovať v tebe:nie som si istý či si pripravenávidieť si pozadiekeď sa obzrieš ruky oči a tvárrozfúkané keď otočíš hlavurozbehnuté totižaž kamsi po...
Kam sa to ponorí večernicaa prečo v noci nesvieti?Kým spí,tichom ti rozkvitajú líca.V hodinkách hviezdčas je krátky,éter je sladkýako agátový med.Si, teda som:smiem stretnúť hoci strom,smieme sa stretnúť, spolu.Lebo je hore je i dolu.Je noc, v nej ty a ja,ó...
Ľahokosť Občas to býva tak. Občasešte aj mačka uniká námestíms ďalekým rozhodnutím na pomyselných pleciacha nás tam necháva stáť.V ohnisku svojich zakrivených pliecvykrešeme spasiteľnosťna zmeravenom dlažobnom vzduchu.Ale zavše sme radi, zatrúbi vlaka každá vzdialenosť je biela jak nevesta s peknou tvárou, je plná...
pre KatarínuCez naše mesto je to chvíľa:kostol a námestie a kolotoč,a rýchly hrebeň strechy - píla,na nej živičná klada - modrá noc.Len pešo mestom (veď je bez dráh),Mars, neskôr Mesiac, za Jupiterom. Súpažne zakrýva si bedráaj drozd čo kráča pod najbližší strom.Čo takto rozbehnúť sa s hlavouzaklonenou, čo takto rozpažiť?Zdvihol sa Orión nad strechou vľavojak Áron pred nábožný...