vláčim ťa rozbitými chodníkmi bez pokusov o kontakt načo trúsiť slová kĺžu po kolenách som obluda či len v sebaobrane vnímam bytosť ako vec pokazenú po záruke ktorú nejde vrátiť ani zahodiť doživotný servis psychológa predpísanú tabletku nedám viac leto je moje napriek všetkému mne život chutí nedám si ho...
možno ti naozaj preplo čo ja viem si jednoducho iná vždy si bola a teraz ešte inšia ustavične hovoríš o smrti už ma tým naozaj štveš keby si ma mala rada necháš ma odísť nedržím ťa ale ani pomáhať ti nebudem Nohavica spieva Řeku zapomnění a ty túto chcem na pohrebe chceš urnu alebo truhlu? je mi to jedno koho mám zavolať? napíš...
dievčatá prekvapené dvadsiatkouv deň narodeníndlaňami prikrývajú pusu s očami dohora výskajúježiši aká som stará a potomkeď je istéže polovica už bolajarné trepotanie neustávajasot sa vzpína do prasknutiapostačídievčatko moje tancujeprestáva...
pohrúžení do seba chytajú sa ucha ktoré postojí vylievajú doňho svoje chabá otázka nečaká odpoveď vyprchal záujem slušnosť zostáva len vzácne zaznie koncert pre uši aj...
kým skryté rany neprenikli na povrch verila som že je šťastná že jej rozumiem ako by som mohla dievčaťu z iného sveta tabletkami pripútané k nášmu už si neubližuje prežíva podchvíľou hľadá istotu otázkou máš ma rada? ...
si závažím ktoré neviem niesť naučím sa a zažiariš ako šperk postupne strácaš farbu lesk premena na kameň ma hnevá kým pochopím nahrádzam ti nohy stráda chorá duša stále na tej istej šnúrke v semišovom puzdre skrýš nepýšim sa tebou ani neťažíš ...
začína ďalší mesiac nazriem len jedným očkom o dva listy vpred kačica ako živá obdivuhodne namaľovaná ústami prikrývam ju košíkom plným septembrových hrušiek žmurknem na strašiaka klauna uprostred augustových slnečníc zostávam v jeho rozpaženom...
mamine zlomené rameno bolo možno znamením nech jej venujeme viac pozornosti bozkáva mi ruky vraj sa v živote tak dobre nenajedla a ja rozpačitá prečo mi toľko ďakuješ veď si moja ...
čoraz slabšia padá dolámaná nezlomená napĺňa každodennú modlitbu nikomu nebyť na ťarchu aj ľavou rukou mnohé zvládne mám chuť ju nadľahčiť pohojdať ako bábo zatiaľ len nosím jedlo v krabičkách a obdivujem ak nedovolíš ani bolesť neporazí ...
celý mesiac sa na mňa smejú slnečnice strašiak uprostred nenaháňa strach umelec maľujúci ústami ho šmrncol klaunom červený nos a žltá štica spod klobúka slniečková nálada je čas otočiť na zelené hrušky? akurát! to radšej zostanem mierne...
sú dlane v ktorých dozrieva ovocie rozkvitajú kvety hoja nenašli ma nastavujem vlastné pre ubolených viac ako...
zamotaná v sebe narážam do úzkostí neriešiteľné zužuje pľúca kým raz vystúpim pozerám na mňa ako pokojne dýcham v tureckom sede nechám si poradiť počúvam sa výnimočne mi chutí naberám z plného taniera nadhadzujem presýpam hladím ovoniavam a neubúda ...
rodičia ťahajú za ruky ospalé dieťa večerným mestom plného tieňov z návštevy zrazu popobehnú kozička vyskoč! zakričí tato dievčatko zodvihne nôžky smeje sa a letíííí zbožňuje túto...
kto nebol nikdy spútaný nevlastní chuťový pohárik pre voľnosť prelieva ju hrdlom ako obyčajnú vodu vietor popri rieke hojí zápästie otlačené od špagátu jazda na bicykli rovná sa letu vrtuľníkom roztáčam pedále rozťahujem nohy zakláňam hlavu a kričím ako mi je...
básnici majú dlane z veršov neochránia iba zľahka čičíkajúpočas snenia v skutočnostisami potrebujú priehlbinku z najjemnejšej vaty kde by mohli poskladať polámané...
chcem si vás pochytať zatvoriť do plechovej škatule až budú vonku či vo mne zúriť pľušte kliknutím spustím malé kino nechám sa hojdať obrázkami najkrajšie ste keď vám slnko motá hlavy a ono nie a nie postáť raz zavrie oči inokedy mi prepáli záber ale tuto aha tuto! vysmiate od ucha k uchu nestihlo utiecť mám ho v...
dlaň muža nedbanlivo vyklopí ma voľným pádom ako z hniezda precitám na zemi doudieraná z ďalších pre istotu vyskakujem sama otcova vystiera prsty šetrne vykĺznem s posledným výdychom byť veriaca hojdám sa v božej medzi ostatnými ovečkami a ja nie chcem mať zasa jednu iba pre...
nachádzaš ma s hlavou v dlaniach bez nádeje roztomilo detsky kráčaš prstami po obruse chodníkmi z dotykov blížiš sa k môjmu stredu zhadzuješ závažia unášaš odľahčenú skackavé dýchanie vesmírna tma krátke bezvedomie za zatvorenými viečkami oči dokorán v spoločnom výkriku začínam veriť v Boha Toto je...
obieham jeho a ju ako mnoho iných pár slov z dialógu zostáva visieť na tričku dávajú zmysel stačila aj melódia hlasu na výkrik - vybočila som žijem čísi život a nie...
v rozdrobenom spánku ani spiaca ani bdelá prosila som - vezmi si ma tati chcem ísť za tebou zrod a zánik režíruje niekto iný mal by dávam ruky preč poznám svoju arytmiu radosti nepodlieham panike ako zmĺkne priškrtená tak aj chytí druhý dych ...