Úvodník: Na základe požiadavky istej osoby s veľkým srdcom som sa rozhodla napísať sonet objasňujúci podstatu môjho žitia. Sonet: Krutou kritikou iba do mňa hustí, bádaním hľadá chyby súc prichádzajúce. Nechápe spomienky jestvujúce. Iba hľadá oázu skrytú v púšti. Očami milosti snaží sa chápať zmyslom opantané je zrazu cťou, ale dokedy? Nestane sa nemocou? Ak aj...
Moja strana tiež nepríde často vhod... to sa v nej iba dúri známy prastarod. Najlepšie nechať ho zbehom vyhasnúť, kým sám nezdolce onú púť. Prejde sťa život na smrť kalnú, no prec len spievanú zo svojho žalmu. Hoc riadič mňa vo vnútri padá, húta on skvostne, že to nie zrada. Večnosť prúdi riekou bezbranne. On len vmúdrie svižným vánkom, i tá svieža strasť tiež...
Kalná rieka plynúc zo dňa na deň temní osobnosť. Poškvrní nás, a či zdoláme tento kľudne prudký ošiaľ?... V skutku mysle len pýši sa čarovná odolnosť, i ten osud všetkosť rieky do jedného mora vzlial. Už len hádaním, stenomúrnou bezhlavosťou vrháme sa ,,vzad,,; avšak len tí mocibažní úspech kladú na oltár. Bádame, blíži sa sem ohlas, ustálený prstoklad... herkulova sila, presadz sa ak pravá...