viem, že bosé nohy oblizuje rosakúpe moje zmysly preto chodím bosá keď zaspávam v tráves lienkami vo vlasochbudím sa v púpavách balada o nás dvoch letokruhy v kožia na tvári ružeskáčeme...
nelipnem na tom, že je slnko žlté prach s potom a pár mincí pre žobráka stáva sa občas zúfalstvo a láskasú ruka v ruke ... vieme tak veľaa málo nám stačí kopeme holé zadkyspoza rohu smejeme saa nič nám nie je cudzie pre teba, pre mňa objednajte...
máš obohraté rána keď sa ponáram do mliečnych zubovv tvojom kriku násťročný ukrivdený ideál rozjímaš odkedy je vietorv príbuzenskom vzťahus veterníkmi lieta(š) v tom tiež s krídlami zvesenýmiz Ikarových spomienokna druhom poschodí v stene vyryté I LOVE...
to sa dalo čakať je jara patrí saobdarovať svet na trvalo aj keď ...všetko raz pominie aj tvoje ánoa moje nie tak už to chodí po jari príde leto včelie bozkydajú život jablkáma inýmpokušeniam možno sa...
asi ťa nikdy nepriznámhoci už týždneraňajkujem tvoje bozky zamlčím tvoju bezbrannosťskrytú v náručí emancipácie a niekedy sa pousmejemže spolu viemeviac než by sme...
nemusím sa hraťkto z kohoa kto s kým tváriť sa rajcovnelen pretože je jar mať zapletené vlasya margarétyv nich so slnkom laškovaťtieto hrynemusím len vnímaťnový deňa šepot labutí skrývať sa náladámchcemale...
Raz ... by som ti chcela trochu chýbaťráno a večer(a ešte keď dýchaš) preplávať tvojoumelanchóliouúzkostlivo (s)krytou v „Nevadí..." chvieť sa na retiazketvojej DNAv jedinom jednom vlnení ako C-čko na gitarovej strunebyť pohladená piesňou pre dospelýchvrastená v tvojej lícnej...
mám tvoje uchotesne pritlačenék nebu aby modlitby boli vyslyšané (zdravie láskaa pár mincívo fontáne) cmúľaš celaskonaby si ma ľahšie rozchodil láska je ako...
mal si líca ružovéako zápalka pred bodnutímdažďa vo vetre ti viali vlasya pehy popadali z nosana košeľu na chvíľu si stratilhlasa trochu toho cynického „zvládnem to sám" ... bola som a budem s tebou pri tebe a ty si tozrazu...
bývajú také náhodyniekto ťa niekam pohodíty zatneš päste, nestonášza trochu gýču - poklona... bývajú také nehodyže niekto sa im nehodía tak sa nikým nestanetvári sa slano - neslane bývajú také nezhodydievča sa pekne nahodí,ale rande sa nekonázostane sama -...
to možno len dážďmi klope do dušea ozýva sa ako vodopád vdýchla som s jarou dva biele motýle nezaspia kým im nezaspievam tú, čo sa pri nej pero ledva od-le-pu-je od papiera (čítala som kdesi,že keď chceme vzlietnuťmusíme niekoho objať) letím k iným horizontoms vedomím,že ten môj by tento svet...
bútľavé spomienkyod niekiaľ nikamkráčam v pološere jasne vidímtvoje atramentové očiznameniaaž niekam do duše vpísané do zabudnutiazriedené vodkou ... určite súvisím s týmto svetombolo by na čase prísť na to...
že sny sú krádežamipodvedomia výlety do myslečo prinášajú rozpačité konce že deti v násnikdy nevyrastú pri páde majúnohavice zelené kolená že na niektoré tajomstváuž neveríme ale zázraky nám nikdy...
vlastne sa len tak snažím zapadnúťnejak inak než prachom na policinadýchnuť sa a vdýchnuťčo to dá ponoriť hlavu do vlasov (oblaky sú už prenajaté) a čakať na tmu,ktorá uhasí,to čo už má byť zabudnuté chcem byť a nebyť...
hrá jahodové blues na štvrtom schode do pivnice najlepšie sa to ozýva hrá jahodové blues niekto si...
bola tou s tričkomopuchnutým na tých správnych miestach bosými nohamipreplávalajeho štvrtou čakrou medzi pondelkom a zatmením...
Skladáš si svet do hrstí plných čiar (prerušované zostali spomienkou na poslednú pocitovú haváriu) a med zalievaš mliekom a saténovými vankúšmi v nádeji, že sa tie križovatky vyrovnajú a nájdeš nielen cestu domov v klbku ciest ktoré nikam nevedú a predsa ich vieš...
nespi ešte navždy nie musím ti povedať že moja reč a tvoje telo budú sa nežne dopĺňať a ja ti budem tlieskať a ty sa budeš smiať a humor bude farebný a sny len modro-biele a atramentom napíšem že včerajšok je minulosť a málo nikdy nie je dosť a ešte zopár hlúpostí a veršov, ktoré neladia tak sa mi za to nepomsti vieš, máloktoré pozadia sú také jablkové ako...
niektorých zločincov si navždy chceme pamätať takých čo vykrádajú našu ľudskú podstatu tých ktorí smejú sa nám z tvárí ktoré milujeme pozveme na koláč a voňajúce tajomstvá v zmysle čo nepoznáme trasie sa šelest na srdci kučery v zásuvkách starých mám a starých lások ... a my sa šúveríme deti javorových primadon čo hrdo upierajú pohľad holých nôh do...
viem iste mám zlomeninu citu odkedy ťa poznám miesto, kde mi žľazy produkujú lásku zostalo kdesi mimo môjho sveta mimo môjho vedomia fraktúra taká komplikovaná ako ja na svitaní a vtedy keď mám zimomriavky smiechu žehlím počmárané sny dotykom a propolisom ja alergická na včely a na med zahojená bolesťou aspoň cítim že...