boty mám uložené dolu pri nohách -vložky vybrané, nech sa sušia -už teraz po krk zahrabaný v spacákus rukou pod hlavou - to preto sa celú noc prehadzujem dnes to bola cesta po reťaziacha zajtra rebríkmi v tmavých zákutiach večer ešte trocha vína a hviezdy zadarmoa len pár...
Len tak odísť - rozplynúť sa v maslovitom podhubív dažďovom praleseprelietať v spleti konárov noc je ako samotamesto sa skrylo do vlastných ...
xxx sa už nenosí strecha bola jemne prepadnutáa spoločnosť už pokojnátiež od pribúdajúceho snehu zuby som mal príliš bielea neprirodzené pohyby vmŕzalido zvetrávaných trámov z podkrovia víno sa vypilo až príliš rýchloa tak poézia zostala samostatnábiely duch sa skláňal pred svojou podobouzlatistej trávy rozlievajúcej sa ako préria -len prídel vzduchu by...
A tak, keď som chcel písať, tak som to vždy rozbalil svojimi dlhokánskymi vetami a potom čakal, že čo z toho vyjde. Niekedy len bľabotanie a precvičovanie si slov, alebo len temná minulosť, ktorá ako vášeň vychádzala spoza všetkých okien izby, kde som po nociach sedával tak zhrbený nad klávesnicou,...
V úsmevoch je noc najsmelšia Tá diaľka. Sedel som s ňou v jej aute s rukami takmer strnulými napriek tomu, že bolo horúce leto, možno jeden z jeho najhorúcejších dní, ktoré prechádzali mestom, kde som po niekoľkých týždňoch skončil svoju prácu a presunul sa zasa ďalej za kopcom nie vždy...
v domčeku na lazoch zatvorím dvere v podvečernom stmievanízapálim starú petrolejkuoblúkom cez obzor nad verandouškrípajúcim konárom v divokej húštinesa skrývajú medvedečakajúce na posledné jablká aj niečo na čítaniepoložené v poličkáchako detstvo a japonskí majstritrocha...
už iba vietor cez mokrý chrbátpod bundou pod batohompo stúpaní s prevýšením 500 metrova pohľadom na smrečinový zaguľatený kopecplný medveďovplný zrázov a roklín s potokmi a polomami ...
Po rokoch sú to zrejme prvé slová a kroky, ktoré dávam v tomto starom známom meste, v nakazení sa nostalgiou a sentimentom, čo ma tak náhle prepadli, mierne unaveného a trocha zadumaného po skorom vstávaní ešte pred štvrtou, asi 300 km jazde a ďalšími povinnosťami a tak preto po...
prepíš sa ako malé zjavenie bez cudzieho zavinenia sa kolísajúce v hustom daždi pokrivených hôr s roztieklymi potôčikmi na stromoch sa udomácňujúcich starobylých hradných dverí čo sme nikde nenašli - ani v zapadnutých vlasoch v rozhorúčenom holičstve rýchlo putujúcich k ďalšiemu smradľavému odpadu presne ako slová k - prešľapujúc v tom daždi sme čakali...
dnes sa svet nezalial bielou farbou a bezvýznamnými telefonátmio nádejných stretnutiachv niektorom možnoa ani sa nedrobili kúsky čadičaako koláčiky na podlahu v obývačke príkre steny sa ozývali rýchlym dychomzmútené vody zostali naďalej v mrakoch dnes sa nerozdávala čokoláda- deti sa zdravili „čokolom"a to doslovne niekde zostali...
kedysi som vravel že týmto domom chodí smrť dnes je každú chvíľu oznámenie o úmrtí vylepené na dveráchschody vyutierané blahobytnými topánkamipoumývané snehom nezmrzačenými nôžkami detských chodidiel spomenul som si na dávneho kamaráta„mám vynikajúcu knihu od Bukowského -začína sa: ráno dojdem do kanclu zo stolíka vytáhnem flašuwisky a začína sa další blbý...
môj brat v maske snehuliaka - roztopené zimné...
Ahoj moje všetko deň sa prehlasuje novým menom do trvalých bydlísk ďalších hodín milujeme sa v ránach cez obed len žiadostivé myšlienky v privretých očiach večer prepúšťaný vrecúškom čaju s vytlačeným citrónom za privretými dverami žijú staré susedky zvedavé po našich menách láka ich auto s divnou značkou v týchto končinách zvádzajúce k tisícom výmyslom ako naše večerné príbehy o...
Silent scream of godless elegy súzvučiace hlasy zachytávajúce sa posledných konárov v rytme neskorých večerov – prechádzky mávajúce na pozdrav v určitom druhu minulosti medzičasom vrastajúce v podniky preplnených peniazmi ľuďmi alkoholom metafyzické bláboly nemeckých idealistov v obrúčkach intelektuálnych zhovadilcov v ošťaných rifliach jemne sa plaziacich namodralým...
Pretože niekto to povie niekoľkokrát môj budhizmus premenený v nič v roztratený smiech vlastného narodenia 70. roky smútiace za ďalšou reinkarnáciou zvrátenosť karmických vzťahov – akože ľúbiť až potom? svetlá sú vrastené do vrások – ryhy v čistote tváre prekŕmené rybičky plávajúce stredom akvária vyvážené polorozpadnutosťou niteniek bránenie v zmätenosti vyskočiť k svetlu večnej...
Abrakadabra tak som si spravil malý sviatok hudbou radosť smiechom prskaním zívaním sa prihlásim k svojim trinástim rokom mamu som poslal do obchodu nech mi kúpi kazetu s tým divným názvom – že: ježiš kristus nosí krátke nohavice „čo to mám akože hovoriť za blbosti v tom obchode?“ ležal som doma – hnusná choroba ale lepšie ako v sedmičke na základnej stierať...
Sentimenty poď si ľahnúť pod hviezdy budem ti rozprávať vyznania a hlúpe príbehy býval som mladý chľastač a pažerák trávy písal dlhé rozvášnené básne vykrikoval vždy s plnými ústami tlačil slová do mojich priateľov ukazoval stránky slovníčku čo nosil som so sebou v prednom vrecku koženej bundy lebo tak že to básnici robia v druhom cigarety a v bočných niekedy litrovku...
Ach - kedysi sme s kamošmi chľastali borovičku na litre naháňali drobné a hľadali dievčatá v temných zákutiach za hrdzavými kontajnermi balili cigarety z novín plakali v ranných bolestiach dychčali pri dlhých prechádzkach nechali si vŕzgať sneh v ryhách podrážok váľali sa v priekopách priťahovali podobných sračkárov jedli menej pozerali viac do ulíc ako lesov niekedy si...
2xxx senica 2000 – fajčím trávu v ztemnelých uličkách sa prechádzam s priateľom kladieme otázky páliacej sa zeline hľadám v alkoholových excesoch večnú lásku a len bláznenie snina 2001 – už viem ako chutia východniarske kurvy a tiež päsťovky ich ochrancov a kopanec v rozkroku cesty 2002 – kam sa poberiem keď skončia všetky trate? už sa nevládzem pozerať do barového...
A ešte... chcel by som aby si mi kúpila taký veľký slamený klobúk čo z neho trčia po kúštikoch steblá slamy zakrývať ním slnko a v ústach si prevracať lúčnu trávu naložiť ťa do auta a v lesoch ťa vášnivo ľúbiť na staré kolená znova začať fajčiť byť denne opitý nadávať deťom z ulice hroziť im palicou hádzať po nich kamene mala by si zo mňa...