Večera s Lukášom bola úžasná. Poznali sme sa síce len deň, ale mne to pripadalo ako večnosť. Jeho galantnosť sa naplno prejavila rozhodnutím odprevadiť ma domov. Som šťastná, že som ho spoznala. ,,Ďakujem ti za pekný večer. Vďaka tebe sa z tohto hrozného dňa vyklul celkom príjemný zážitok. Chlapci v tvojom veku by si mali brať z teba príklad. Tí len behajú po...
Netrvalo dlho a moja tvár plávala v potôčiku sĺz. Čo mám robiť? Ako sa odtiaľto dostanem? Keby som tak mala aspoň píšťalku, ľahšie si privolám pomoc... Ach to moje obľúbené ,,keby"... Bezradne som sedela na nemých železných tyčiach. Moju myseľ zamestnávala predstava poklesu hladiny sĺz. Tajne som dúfala, že onedlho opäť pocítim pevnú zem pod nohami. Strach naháňajúce...
To, čoho som sa najviac obávala, sa stalo skutočnosťou. Prešli štyri mesiace od sťahovania a ja tu nemám žiadnych kamarátov. Chodím na Hotelovú školu obchodu a služieb , odbor cukrár. V triede som však absolútne poslednou literou v abecede, čo mi spolužiaci dávajú patrične najavo. Kvôli mojim ryšavým vlasom a pehám mi nik nepovie inak...
Pomaly sa začínalo stmievať. Ďalší júlový deň sa chýlil ku svojmu záveru. Na Karlov most, ktorý sa už stáročia týči nad povestnou Vltavou, aj teraz dopadali slnečné lúče a dodávali mu neodolateľný pôvab. Každý večer sem chodieva množstvo zaľúbencov s cieľom pokochať sa romantickým západom slnka. Inak tomu nebolo ani dnes. Sedela som nepríčetne na okennej parapete a spoza...