Knižnica literárnych diel (6)
1. Zabudnutá báseň
Pamätáš sa, ako si nariekal na cudzími životmi? Tak šialene pateticky si plakal, že si takmer zabudol plakať nad svojím vlastným. Každou slzou si vypĺňal obsah starej a zabudnutej fontány, pod hladinou ktorej sa ukrývala vernisáž tvojich prvých básni, rozpriestranených na samom dne, medzi črepmi fliaš od jablkového vína, rozmočenými ohorkami cigariet a slnkom vyblednutou...
2. Nostalgia
marcus 723 |
Nezaradené |
17. januára 2007Vaše hodnotenie:
| Čítalo 351 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.„A začal som chápať, že žiaľ a sklamanie a smútok nie sú na to, aby nás rozladili a urobili z nás ľudí bezcenných a nedôstojných, ale na to, aby nás priviedli k zrelosti a osvieteniu.“ /Hermann Hesse/ Posledné lúče slnka ustupujú kamsi do pozadia. Tak nebadane a nenápadne miznú, až je z toho smutno. Koruny stromov zrazu začínajú oťažievať pod neúprosným bremenom...
3. Nikdy som nevedel písať básne
Nikdy som nevedel písať básne, ani ako dieťa a neviem ich písať ani teraz, keď som už akože dospel, s prepačením dospel... Ale neustále som sa o to pokúšal, najmä vtedy, keď som chladnokrvne zdrhal z domu. Je leto, ufňukaný tínedžer uteká dolu ulicou, ani sám nevie pred kým alebo pred čím, rozviazané šnúrky, stará indiánska taška plná prázdnych listov, korálky a uplakané oči. A...
4. Tri dni pred vianocami
Tak predsa dnes svietiš. Stojím sám, nepríčetne zahľadený do tvojho farebného okna a vedz, že už nečakám ani sám na seba. Nemusíš sa mi ukázať celá, stačí, že zhasneš, alebo položíš ruku na okenné sklo, nech aspoň tuším, že si tam naozaj ty, lebo sám neviem, do kedy to ešte vydržím, do kedy, sa ešte budeme tak hlúpo skúšať. Dofajčím a vrátim sa domov, nepovolím reťaz, nepustím...
5. Papierová láska
Tak dlho som načúval zvuku tečúcej vody, ako si ňou so seba zmývala všetkú tú špinu predošlého dňa, nevinímajúc pri tom ani moju vlastnú. Vyfajčil som takmer všetky cigarety, vyvetral izbu plnú mučivých a dusivých spomienok na teba, aby sa raz a navždy stratili v tej prekliatej novembrovej noci tam vonku. Predstavoval som si ťa nahú, ako bojazlivo stojíš sama pred zrkadlom a ako...
6. H.... - In Memoriam
Už na Vás ani nemyslím, a predsa ste stále vo mne, v knihách ktoré čítam, vo filmoch... Niekedy Vás stretávam vo snoch, pozvete ma ďalej, uvaríte čaj, vyfajčíme spolu škatuľku cigariet a znovu sa vrátim domov so zaštopkanou dušou, ako vtedy, keď som z neho prvýkrát ušiel. Už je to tak dávno, ale dodnes otváram Vašu knihu, do ktorej ste mi raz v novembri napísali „Pozeraj sa na...
