Vrátil si mi, čo som hľadala, nepýtala som sa, či to vyjde, proste som sa oddala... Melódia písmen chlapcovi bez mena, jasný, ale predsa skrytý úsmev na perách.Dva svety, ktoré sa spoznávajú, príbeh o nás dvoch rozprávajú. Nepoznaný dotyk na míle vzdialený, napätie, ktoré z toho pramení...Nádeje, obavy, možno sny, postupne všetko odkrývame si... Záhadou...
Poznáte to, piatkový večer na posteli a neviete, čo so sebou. Aj by ste si išli pozieť nejaký film, no v dnešnom programe je len.....vlastne tam nič nie je... iba ak by ste mali chuť na trochu romantiky, ktorá vám aj tak toho veľa nepovie, vhľadom na to, že máte málo rokov, málo skúsenosti a nakoniec aj málo sily na pozeranie tých dristov, ktoré sa opakujú nie len hercami, ale dokonca už aj...
5. Priatelia... -Ahoj Tracy! -Ahoj!, keďže som sa rozhodla celý deň vtipkovať, dodala som poznámku:-Moje meno pri pozdrave opakuješ vždy preto, aby si ho nezabudol?, podarilo sa, usmial sa: -Tak nejako a ešte preto, že sa mi páči, povedal milo, ale následne sa otočil smerom na cestu, prestal sa usmievať a tváril sa akokeby prezrádil niekomu tajomstvo najlepšieho kamaráta a čakal ho za to...
4. Trápnou chvíľou sa nič nekončí, nasleduje trápnejšia... Bola sobota. Okolo obeda som si šla zabehnúť do parku, zobrala som si len knihu, na plodenie nových príbehov a básní som nemala vôbec chuť a aj kreativita bola v ten deň na nulovom stupni. Z časti to bolo únavou a asi nechuťov nič robiť. Vrcholne sa mi nič nechcelo. Do parku som nešla preto, lebo som nemala nič na práci, proste len preto,...
3.Tracy?...To neznie veľmi francúzsky... - Ahoj Tracy! Čo ti je? Vyzeráš trochu mimo. Počuj, ja dnes nemôžem ísť na krúžok, lebo oco ma narodky a mame oslavu. -To je škoda, odpovedala som Nath, keď sme sa na prestávke bavili o plánoch na víkend. Ja som samozrejme skoro žiadne nemala, až na učenie, upratovanie a snáď si pôjdem zabehať, zoberiem si knihu a možno aj zápisník a niečo napíšem. Škola...
2. Dohodnime sa, ja budem len Alex ...... Týždeň zbehol ako voda a zasa bol rutinný pracovný deň štvrtok. Po škole som sa ponáhľala domov zložiť si veci a hneď som utekala do knižnice. Madame Valeu mi totiž volala, aby som prišla trochu skôr, lebo jej ďalšia pomocníčka, moja kamarátka Alice, spadla a tak ju zobrali k doktorovi. Chvalabohu sa jej nič vážne nestalo, len nebude mocť pár dní...
1. Všetko najlepšie! - Pekný zvyšok dňa, pán Dubois! -Aj tebe, Tracy!, povedal pán Dubois s úsmevom na tvári, keď ako obvykle vo štvrtok odchádzal aj so svojimi obľubenými knihámi z tejto knižnice. Myslím, že teraz čítal Moliera a myslím, že nie prvý krát vzhľadom na to, že vždy mi dal patričnú prednášku o hre, o charakteroch postáv a viac menej porozprával aj celý dej a okomentoval. S obľubou ho...