Knižnica literárnych diel (8)
1. Sen o...
mike 997 |
Báseň |
28. septembra 2007Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 246 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Trávnaté stebielka zahalili ľalie, bol som zakliaty, tým v čo neverím. Spadla rosa na moje topánky, a.... Do rúk sa mi vrátia sila a mávol som rukou. Neskôr som si uvedomil, že to nemalo byť to prvé, čo som chcel urobiť. Chcel som objať blízkych, a... V tom som sa zobudil a počul som hukot v ušiach, odbíjajúce poludnie na hrdzavej ručičke dedkových hodín. Všetko bolo...
2. Psia maska
mike 997 |
Báseň |
25. septembra 2007Nik ešte nehlasoval. | Čítalo 323 ľudí. | Nik ešte neodporúčal.
Nasaď si masku, lebo si "krásny". Jaj? Daj si ju dolu, lebo si...
3. apatE
Všetko, aj tento dubový žaluď raz padne. Tiene lemované slabnutím, až do zániku hovoria tvarom ktorý tvoria. - V západe slnka, kde je časom obloha krajšia. Na žaluď žiarivo rozdáva slnko svoje lúče. - Akoby na nič nezabudlo. Má ich toľko koľko chce a vie koľko ich má, no ty ich nevieš spočítať... Ak sa ti to raz podarí, padnú aj na...
4. Bez ničoho
V mrazivom tieni dňa oblaky sledujem, vidím len náramne žiarivé lúče čo prežiarili mojou kožou, Bez nápadu na stratenom kopci bez vrcholcov, na znamenie čakám... A tu snáď sa ich meno zrodilo, v nočnom prázdne bez...
5. Ona
Stretol si ju a čas vo vetre bol naraz rýchlejší... No tým náhodným stretnutím sa jej nevinný úsmev stal hriechom. A pohľad na ňu je pre teba stratená slza, ktorú si tvoja tvár vyryla vo tme. Našiel si ju kde sa delia dvere pravdy čo sa náhle...
6. Najčistejší
Blato je len zrada rúk, no napriek tomu po ňom chodíš. Svet sa stáva záhadou! No prečo je krv blato, čo v rukách nosíš? Pretože ťa z dlhého rozmýšľania už aj vietor predbehol? Len pre to že pred pádom jablka naň sadol prach zo strachu, že ho...
7. v rukách slobody
Zrazili sa vo tme dve, snáď tri kvapôčky žiaľu. Stečené hrdzavým sudom sa pomaly strácajú niekde v prázdnotách zeme. Oni, ani ich pán si už nemajú čo povedať. Jeho silu mužskosti si slabosť vnorila do jedovatých kaluží. Nerozmrazil ho ani chlad zľadovatených pokusov, hľadaní stôp po slobode. Tvoje oči strácajú jas, ušiam sa zapáčili falošné tóny, za čo môže dotyk...
8. Výboj
Výboj Nezrelá tíš slova dozrela, vstúpila do slov jeho tvorcu, čo nechápal a pochopil že krátke je len, klipnutím očami spôsobené utíchnutím dychu. Nedotknutá úcta škodcov sa stala krajšou než úrodná pôda, zradnej mútny vôd miešaných proti jej smere. Neisto pred pohľadom kameňa, odrazu spomalila. A výboj skamenených duší, to je posledný nezaplatený dlh ktorý...
