prichádza ako na zavolanie uprostred rozprášeného leta v párení slov systémové načo nevieš či je po láske možno pred láskou či len konzumuješ vášeň splatnú za hrsť mincí alebo netreba...
ako bociany na jar zahniezdili po rozvidnení mladé kikiríkali po vetre že krídla sa narodili s bielym perím ako mali už pod škrupinou a pod slnkom sa diali čudesné veci rozhúpané stromy ševelenie lístia letný dážď burácajúci...
permanentne v permafroste ako strážca ohňa prehĺtať nudný jazyk oberať sa o slovo slovíčko že zlato je mlčať opakovať tento rituál krkolomne v kŕči čakať čo príde pred obrazovkou s bezrozmernou...
prežívam natiahnuté večery s hĺbkovými nožmi z nabrúsenej dlane sú príliš milostivé režú nežne priečne pozdĺžne plytko obratne ...
uprostred utíšenej záhrady vrastený biely dom po kolená v tráve na terase cvála drevený koník pod vysvietenou jabloňou muž s bielou hrivou po bielom stole steká čierna káva v ruke...
ďaleko niekde na samom kraji mesta tisíce sviec na jednom mieste planie bledne dohára žlté biele ružové presne v kruhu...
pripočítali sme si hodinu naviac z vypočítavosti leto sa vraj jedným pohybom zmení na zimu ráno si napľujem do dlaní ...
jesenné úsvity sú skoršie my menší viac zababúšení do perín rozsvecujeme slnečnice naše skackajúce vrabce niekam do predĺžených dní a nikto ich nezahreje v hrsti ...
je to ako slnko hreje a mení na prach so železnou perspektívou kladieš otázku čo môžeš upísať telo je verné lopate duša sa zadúša zvratkami ...
uložení v nočných kruhoch na bielom koni s hypnosom obaja predurčení na prieniky čo sa nerušia prechádzajú do množiny letokruhov v dočasnom stromoradí odhadom pár...
ak sa mám nadýchnuť otázka je ako prsty sa lepia na klávesnicu nohy gniavi gravitačná konštanta a nenápadná púť v hĺbke narážam na zažltnutú slanú žilu bohatnem ako viem...
celkom jednoducho ak sa niečo prediera na povrch čeriť hladinu akí čerti ti nahovorili hovor kadečo môžeš mať na mysli ale predovšetkým mysli a budeš mať istotu...
pripravme sa znova a znova si zahráme repete ovce zavesia na nite bujné konské hlavy jednou ranou z vrchu nadol zotnú pravdaže asepticky v priamom prenose už je na chlp zrátané keď mačka sa hrá s...
svetlo po veľkom umývaní okien prefiltrované cez biele záclony dopadá na prestretý stôl... lastovičky neomylne našli svoju hlinu včely sa medonosne spíjajú v čerešni bocian podstieľa pre stratenú milú...
môžem si brať z teba čo mi nepatrí? na okamih presúvam plachými rukami za hrsť krásy tu a teraz do rúk do očí hľadám na zastreté časy substanciu prvého vdýchnutia...
otváram nech vidím z výšky roztriasať sneh? keď ženy kričia už idú cez sídliskové blatá ochutnať sladké pokušenie zabalené do zlata ...
vraciam sa neďaleko zima sa obšmieta okolo nôh na ulici ma stopuje šedý asfalt ruka sa často dotýka hlavy že toto aj tamto trvá...
sme si stále bližšie nepopieram viac fylogeneticky preto prepieram tému kedy sa ustálim v tom že už viem čo všetko neviem svet je miniatúrny uznaj moc pixelov si...
v zime sa daj zvábiť do brlohu prelistuj trochu knihu rozprávok a dookola čítaj tú o stratenej rukavici pre ríšu zvierat priprav si vrecia ...
skúšam sa skúšaš sa z malej násobilky potom zabúdame čo máme naučené a zobúdzame duchov stále nevieme kam...