úpekhic ako sviňa keď sa otáčasvet okolo slnka42°Codčítavaš rosničke zo všetkého len nie z piernámestie bekenduje 12tu albedom do fotofóbovstarý chlpatý vyšiel v trenkách na ulicusliny ako strúhankavyprskol na trafikantkujeho pes sa zachoval veľmi teritoriálne pod neďalekým hydrantoma z vedlajšieho balkóna špiecha talianke v košíkochako 483 častisrdce prerazilo naleptaný zvonzatial čo...
Kráčaš riedkym podvečeromobkračovaný mestomlistuješ vo fasádachuž si nespájaš duše s osudom PET fľiašstretáš ženu ktorá ti navodila pocit láskychceš si myslieť že aj ty siže si niekde odtlačenýpre väčšiu časť reality však nemáš svedkovpozoruješ mitózy slnkaod jedného si odpaluješ cigaretuťahášza kratší koniecod fabrík rozbiehajúce sa vedeniazahrávajú sa s ohňom na horizontenajhoršie je...
bola veľmi pekná bola pekná v obývačke bola pekná v predsieni bola pekná v pracovni - v mojej pracovni - aby neprišlo k nedorozumeniu pri čítaní časopisu sa dala pomýliť s časopisom bola priveľmi pekná keď vešala bielizeň vonku na dvore alebo keď stála pri okne bola pekná v pekných šatách bola pekná bez pekných šiat bola dokonca pekná keď kakalaráno som...
sépiové tienidlo nás delí na pár svetelných milisekúnd od sebav miestach nedohodeného kameňa zakloní zúžené hrdlo až piesok prestáva zvetrávať s vyzrážanou soľou na chrbte pozoruje Andalúzske vrchy ako prerezávajú červený mesiac október vykĺbi pínie viac k sadrovým vlnám v pulze zreničiek medúzy hľadajú diery v tme keď sa pokúša odkusnúť si...
rozpustím ruky na dy/im hmotu si viac tuším ako viem o teórii strún ...
pijak sem pijak tam ale ja by som na tvojom mieste bol pekná baba za sieťkou proti hmyzu v mravčení len jedno storočie je hlina oddelená od rúk povedal som na päť výdychov a zaokrúhlil exponuješ sa k vtákom na končekoch bazyje koniec mája a tento deň nepotrebuje pointu stačia mu ...
I. eskalujem ulicou kam zavesiť oči na iné myšlienky opakovanie je matka samota je jar a ja už jej vidím za farby II. oči prepadávam do noci sú plné tečenia kovu neostro sledované vlaky zvuky kameňolomov nestíhajú lietadlám ulice sú krížovka počujem ako sa smejem zriedka sa pristaví človek zaklameme sa nachvíľu trochou tmy povie si tretí do...
I. po hmate po zvukoch kameňa vystúpal som na horu vierozväzcov v elementárnej kalanetike zaujal polohu INRI a objal to mesto podo mnou rieka opisovala omegu ulice tesali té a mostná sa plazila k taxíkom vytekajúc do básnických a krvných obrazov II. pod logiou vyberali Diogena zo suda - osudy neskorých Vííííííííííííín kandelábre...
cez vypichnuté okná si nepredstavíš žltú iba slnko ako spomienku na slnko postav sa do rohu zmeň si pozadie na zatuchnutú miestnosť v úrovni hladulinkých drôtov je predklon pouličnej lampy teraz rozvŕzgaj parkety do opakujúceho sa motívu tapiet v ušiach nalaď trafostanicu pri svetle umelšom od dýchania je rohovka presýtená lúmenmi v inak tmavej matrici sveta z...
cez silné okno nájdem Zobor aby som sa zorientoval v ktorej piči tohto mesta som približne skončil oslovím do bytu práve príchodziu: -nedáš si klobásu? - ty si varil? -čo? ja som básnik! prásk – facka prásk– dvere zdvihnem cigaretu z podlahy –trochu plávajúcej a už som len na jeden prásk od popartového hovna a dooosť priemernej...
a tiež mala pokožku ako hermelín v zákuse keď občas nie sú veci medzi stropom a zemou a aj keď bola biela ako škrupiny mesiacov krvi by sa na nej určite dorezal a mlieka tiež vedela že čaj pijem z pollitrového hrnčeka a po 5tej jedla len po špičkách mala psa a príchuť alpskej kravy a keby ste ju niekedy videli pod pruhovanou markízou Fountain café ...
tekuté nebo v zátvorkách z prachu vysáva dych a nie je všetko dobré na siedmy deň orezaný do bunkových stien vyberám si strop z dilatačných špár skloviny interpunkčných úsmevov a mravce na tele sú teraz naozaj mravce na tele a ty tu stále striháš nohami pomedzi ručičky akoby zo šampónového vojska vystupujúceho z kachličkových hmiel nepadol každý...
spustil sa vietor a voňal ako pohyby planét alebo výkrik edafónu v Matke hliník vytekal do žeravého uhlia a niekde inde bolo niekoľko hodín ale hore bolo presne ráno s oblohou o kilometer nižšie buky tam zomierali na smrť nie štvornožky do neošúchaného kameňa práchnom opadali surová zver sa dávala do behu vetriaca ...
Pobedim Každodenne o 19 : 15 prichádza do šenku Jozef P. a bez slova je ihneď obslúžený trojdecovou borovičkou a decom vody. Toto menučko zmastí na stojáka, na ex a bez slova odchádza. Treba povedať aj to, že má oranžového psa. Brunovce Miro T. miluje prechádzky do prírody. Vždy má v ruke prázdnu plátennú tašku, chodí vystretý, hlavu nevykrúca...
chodili sme poza školu poza kasárne až za územné plány mesta kde je krajina plná prepalov a lietajúcich húseníc kde sa slnko vylievalo ako v reklame na zdravé raňajky včely si tam podávali tymian a vydychovali ultrafialový dym mravce obtekali trávy k pyramídam a my sme v detailoch pozorovali komunizmus hmyzu nanášal som akvarelové sliny...
Krv a mlieko, vôňa masa, sálali, keď vlnila sa v ženskej koži biomasa; kútom oka som ju spásal, masožravec, aj keď prasa. Pozerám jej vyše pása, frajersky hneď z prvej hlásam: „dnes - mi casa, es su casa“ vraj nech si ho späť zakasám; asi nie som žiadny kasa – nova nepoddala sa tá krása, vegan aj dnes...
Kreslíš mi chrbát do sena, v skosených vrstvách leta uvädá polarita kvetinových hláv; ty si tu chvíľu bez mena, jak sup tu krúži veta, zo slnka tečie láva, v závetrí je dav. R: Maky, čo červeň závidia, z nás vlčie vence vijú diaľky si v horizontoch prehĺtajú mraky; oblaky v tvare Dávida, na kožu srdcia bijú, vody sa odplavili solitérom rakýt. R:...
ticho v strojčeku zosilňujúce ako tma cez šošovku z jednookej chodby počuť roky už nenašľapujúce na míny obloha zosta(r)la čiernobiela fotka chrčí chladničkovú pod ručičkami opisujúcimi zimokruhy prechádza kozmickým šumom Varšava do Prahy pribitý rybár si vymieňa pohľady s hlavou na prepálenom oleji Spoza plachého...
Sum in Facebook, ergo sum... Čo na srdci, to (hrach)na stene... Čety robia človeka... Čo môžeš na FarmWille pokosiť dneska, neodkladaj na zajtra... Trafená hus lajkuje... Na profilovke býva najväčšia tma... Kto sa lol naposledy, ten sa rofl... Povedz mi koho máš vo friendliste a ja ti poviem, kto si... Odstráni sa z priateľov, zíde...
jeden z týchželezobetónových dníodvisnuté včerajšky na šnúrach prehĺtali slnko nedeľovožlté keď pri stanici zastavil vysoký panelový dom vystúpil muž iný pri v(ý)chodových dverách nie(komu) zvonil vraj sa netreba pýtať v byte mal expirované sochy rúk kameň starne pomaly povedal...