z toho poľa na kopci je dávno cintorín v dierach po klčovaní ktosi leží a imituje korene z diaľky býva občas vidieť tryskať hlinu do výšky slnka vtedy hrá hudba vraví sa len z jedného nástroja hrobár zostupujúc spôsobuje ticho topor prerastá za žmeň zeme honosné bidlo...
vonku sa vietor skrýva v pomedziach a stromy v kŕčoch sykajú rušivé kvílivé papierové ššššš... všetci si túlia hrdlá hlboko pod svetlom . ale jeseň Má šumieť keď sa lístie krvaví ako prsty hľadajúce teplo páliť do červena kôrnatieť . . choď do polí do lesov hľadať vzduch . kým človek nepadne od...