vo včerajšej búrkebolo počuťlen zadymené inotaje skrehnuté lalôčikytrúchlivo priadlizávistina dobrú noc keď sa cez farebné tichozvíjalitúlavé mačkypriamo pod odkvap svedomie ako prasknutá škrupinačo zelenie zo stredu ...nech sa radšej každý ohrievalen pod svojím...
za roletoudve slepé telátrieštiapolárnu noc vôňa pečených hrušieksa Ti lepí až na korienky no ja stále vypľúvamspráchnivené jadierka staviam si vežu z kocieka uspávam istotu nech v tvojich perináchpod nevidomým dotykom... rýchlejšie vychladnekonvalinkový...
to najlepšiesa vždy stanecez medzierkumedzi zubami... v károvanej košeličo sa nenosíuž ani zo zvyku mi prítomnosťpotichu kreslívranie pazúry na znak vzdoru ti podámplné vrecká živice aby si umlčal pokušeniečo ťa núti zatvárať dverevždy z tej tretej strany ...ťažko sa zaspávav studených...
zlepení ako vtedykeď sme šepkalikľúčom v bránach a nechceli počúvaťzmrzlinárov ...po viečkach sa nám tiahli včerajšie zatmenia tmavé kvapkys nami súperili a ja som sa nebálaukrývať motýle lebo verím, že priletiaaj keď ešte...
v rákosíhladkám pavučiny tíško pradúkeď sa kníšu vo vetre(aj pod ťarchoutvojho svedomia) a ja ti zatiaľ(len za úsmev)zo žihľavyvijem prstienok ako memento čo sa lepí na prsty...aj pod...
v prítmí všednostiučíš ma zabíjaťpo kvapkách... pod každou vráskoustoročia vlnenia priesvitné dotykys kovovým úsmevom tancujeme bosína ostrí pohára ...rozliati na večnosť... za odtlačky prstovna vzdušných zámkochnaivných sa po doživotízrastiem...
neschováš sa ani na púšti.. keď tiroztopené zdrobneninyvisia z ústdole hlavoua prosiao posledné zrnká zavrieš sana posledný zámoka čakáš.. že aj v závetríti nafúkajú mokrý piesok rovno do...
v prerušovanej symbiózesa menímna nočného motýľatykadlamipresiaknutými živicoubránim jazykupredpovedať letný slnovratzatuchnutosť...lepšie sa vynímana stĺpoch vysokého napätiaako pod vankúšomkde na počkanie vlhnevrecúško s...
za mesačnou siestouprasknutá nakrivolen v záplaveamoniakusa učímdýchať do desaťrovnaká melódiaodkvitá na čeleuž po šiestykrátneviem si už anisponkou zachytiť fontánu myšlienokčo vysychá na kamennej dlažbesmejem sakeď ma asfalt pálicez hrošiu kožua čakámkaždú chvíľuručičky na vežiodbijúo päť minúť...
na západsa zlietajú čajky... unášaš mapred ich náletmi vyzlečenúdo svetiel majáku ...spoznávaniepo kvapkách... až po úsmevprvej rosys príchuťou nezrelých...
v prítmí som sama tebouv zadnom vrecku plaché zábrany zvádzajú očamilen pokosenú trávupo chrbtekreslím chodníčkyzo slnečnicových jadieroka tancujem po nich bosáaž kým nerozlúsknutvoju...
Chcem sa stratiť pod kuvičími krídlami... hladkať machom obrastené noci(bez dezinfekcie po tebe)av páperí znova strácaťspotené svedomie čoraz hlbšiezatĺkam neschopnosť - loviť párne čísla- ! tak už otvor ! život v klietkepredsa dravé...
za úsvitu si na leknách v prístavezhasínaš posledné zatúlané kvapkyinsomnia rezonuje v žilácha na jej počesťti námesační z mostahádžu ospalé...
V predsieni zajtrajškovsi sa zabudol vyzuťz očakávaní..na okennej tabulizakvitliaj posledné odkazyčo som zabudla rozbiťa v črepináchma pichlikamienky z tvojich topánokpriamo do...
deravé myšlienkyukradnutých chvíľodkvitajúpod dotykom klávesovkeď v aleji špinavej bieliznekolíšeš už len be(z)sneniektorému naša virtuálnosťpríliš...
každý výdych je posledným krôčikomk strate nemennostibojím sa dávno zabudnutéhonechcem sa už vracaťna miesta s nápisom nonstoppredzvesť stereotypusi brúsi čepeľhrdzavej lopatkyčo som zakopala na pieskoviskua ja sa pýtam posledných obláčikovsmrtiacej útechyči sa oplatídať osudu zelenú...keď vo vojne otáznikovvždy víťazí prostý...
v predpovedi kmitočtovsa celkom strácaš...skrehnutý úsudokčo si si zabudol vybrať z mraziaceho boxunad tebou dvíha varovný prsta ty si pred prívalom teplého frontulen nemo privieraš ušia sleduješ to preľudnené tichoktoré ti občas bránivypustiť myšlienkyz prázdneho ......
Na tvojej lyžičke od kávysom sa chcela preplakať až za horizontúletov prvých lastovičiekno s včerajšími novinamisi zahodil ajružové ilúzie... o duchapustostinaškrobených fráz ... a ja už viemže aj v drobných rukáchsa vie zatriasťneochvejnosťveľkých dievčat...
...rany po vráskachvraj príliš málo vedia...kružidlom obkreslím siluetu rannej rosyčo šteklína prvý úsmevkeď zberhriechuprerušípádprázdnej mušle pokojne siv poslednom záhybehodvábu veštím z čajových...
Pod lykovým kobercomsa zovšednieva... Z bočného vrecka periskopurezonuje už len poctadlhosrstým iluzionistomktorý na gondoláchdemonštrujú... virtuálnu...