Literárna diskusia

Paci sa mi presah básne bez pátosu, naivity a sentimentu. Presne pomenovanie metaforou a eternalita na konci úplne zabila. Za mňa super báseň fatalisticka ale vystihuje podstatu.  

Tak este raz bez diakritiky, zjavne nielen s nou sa nemame radi; dakujem za nazor, takto som sa na to tiez pozrel. Mozno Vase slova pozijem niekedy v inom prispevku. Co Vas vsak prinutilo zareagovat na ten moj ?  

ÄŽakujem za názor, takto som sa na to tieĹľ pozrel. MoĹľno Vaše slová pouĹľijem niekedy v inom prĂ­spevku. ÄŚo Vás ale prinĂştilo zareagovaĹĄ ?  

káva čaj cukor bez znamienok  

rýmy smrad a 2x hviezdy  

rým a vulgarizmus  

hokus poku d om  

pokus hokus ok  

ok  

tak ÄŤo pani severanka AKO IDE ZIVOT v strede europy_  

pravda  

nechaj ho tak  

lol a v odpovediach nefunguje ani diakritika, madness naozaj hlada nove dno  

preÄŤo nefunguje enter teraz to vyzerá Ĺşe tá review nemá štruktĂşru a pitom ja som tam mal krásne odseky  

preÄŤo nefunguje enter teraz to vyzerá Ĺľe tá review nemá štruktĂşru a pritom ja som tam mal krásne odseky...  

oceňujem prvý príspevok na tomto účte po 10 rokoch, ale pre mňa nie veľmi zaujímavé. neviem prečo nasilu meníš prirodzený slovosled. možno ti to tak znie viac básnicky, ale mne to znie iba čudne. niekedy to môže mať opodstatnenie, napr. keď je to v záujme nejakého rytmu, rýmu alebo podobne ale to nie je tento prípad. rozmýšľam, čo by som ešte odporučil, ale nie som si istý, čo konkrétne by bolo treba zmeniť. celkovo to na mňa pôsobí tak nemastno-neslano, na tvojom mieste by som šiel buď do originálnejšej témy alebo do originálnejšieho spracovania, prekvap ma nejakým obrazom, donúť ma si niečo predstaviť, nad niečím rozmýšľať.  

kategória umelecky opis, ale umelecké ani nahodou. nerozumiem celkom prečo si to sem postol..?  

niektoré ma bavili viac, niekedy som sa v tom začal strácať, niekedy mi tie opisy prišli nezaujímavé. asi vo všeobecnosti by som odporučil škrtať- nie všetko čo vidíš spoza okna vlaku je nutne zaujímavé a potrebné dať do básne. vietor sa hra s oblakmi žena s mobilom bol pre mna jeden z najlepších momentov, viac takýchto poprosím  

ani neviem ako mi napadlo pozriet čo je nové na tejto stránke. každopádne super, nie zbytočne patetické a ta variacia na naloženie sa mi velmi páčila  

básne tu dozrievajú ako víno : )  

.  

Potešilo by aspoĹ� píšeš otrasne;)  

Veľmi pekný príspevok, veľmi originálne,fakt:)  

Jedno z tých vydarenejsich, dovolím si tvrdiť;)  

Julion Okram, paci sa mi tento kultivovany komentar! Ano, tak malo (?) mi staci k pocitu ze sa tu (na madnesse) udialo nieco nadpriemerne. Drzim palce.  

Jasne, mozem strucne priblizit, ale asi Ta velmi nezaujmem: Miestami sa vyskytuje poetika zivota a poetika prirody, ale nepisem poeziu v zmysle basnickej tvorby. Jedna sa o zaciatok tajomneho pripadu v dlhej serii zahad. Hrdinovia este za sociku cosi cudne objavia, a strhne sa vir udalosti trvajuci az do buducnosti v nasom storoci. Cize zial, ani kratke to nebude. Skor sa jedna o citanie pre tych, ktori radi stretavaju rovnakych hrdinov vo viacerych knihach, a ktori popri okamzitych zapletkach radi sleduju aj dlhodoby vyvoj spletitych tajomstiev. Kedze dej sa zacina za totaca a pokracuje do buducna, o tragikomicke situacie tiez nebude nudza :-) Pekny vikend prajem!  

Veľa kávy by si pil? Majú tí ľudia vôbec čo piť?! Pekár chlieb upiekol? Kde?! Veď nemá pec, nemá nič, všetko je preč. Neprižmurujme oči.  

Máš moc nad sebou a ak angličan napíše na svoj príspevok ,, moc,, miesto ..power,, tak potom dám pred tebou klobúk dolu .  

Nájdený Báseň: Nájdený Keď sa dotknem rúženca mám pocit, že zamdliem... ...duša sa mi krúti . krvavými rukami sa dotýkam kostolného zvonca. Nemám skutočne trvalý domov, kosti pospájané kĺbmi kráčajú v ústrety nejasnej budúcnosti, miesto, kde by spočinula moja duša je vykopaný hrob, okolo ktorého defilujú zástupy s ampliónmi, keď sa chladný ocitnem v truhle dopadnú na mňa hrudy rodnej zeme a poviem si: nemal si domov, len kľúče od dvoch bytov, ktoré si striedal podľa nálady a potreby. Nemám slzy, ja úbohý strašiak v poli, ako sa budem kajať, keď pôjdem v kolotanci s pohrebnou hudbou do domu smútku? Niekedy škrípem zubami a spievam, že smrť môže tancovať v hadom objatí, lepšie povedané v tomto zemskom nepokoji, "Dead can dance and This mortal coil." Nemám chuť žiť, ale nejaká silnejšia ruka, ako moje srdce ma tlačí dopredu. Mám hlad a smäd po hudbe, Zepellin to dnes poriadne rozbalili, nemôžem sa dosýtiť nikotínu a kofeínu . Prejedol som sa rytmických nôt, potrebujem teraz ticho, akordy detstva miznú na gitarovom hmatníku dospelosti , túžby sa rozriedili v chémii môjho tela, hlboko si uvedomujem svoje bytie, svoju bytosť, osobnosť, keď som s rodičmi chodil starým mestom, s píšťalkou vo vrecku, srdce pra-pra rodičov akosi nanovo bije, tikot hodín, bzučanie compjuteru, sykot toalety, bojléra, vzácna chvíľa rozjímania, každá tragédia mi prináša nové traumy, som senzibilný voči stratenému rajskému svetu, otáčam sa dozadu, ako Lótova žena a divím sa, že trpí mŕtva soľná socha. Keď som sa upokojil načúvam zvukom vzdialeného mora, prílivu a odlivu oceánov, príťažlivosti mesiaca, chladu skorej jesene. Nebeskej oblohe, ktorá na chvíľu spravila z môjho aj chorého detstva rozprávkový zážitok. Konečne som človek nie panchart ako si o mne myslela babka Pils-Vlková na dne duše horí mi ticho svieca, vo vzduchu visí radostné očakávanie Vianoc, vonkajšie okolnosti sa nezmenili, pivnice môjho ducha sú stále vlhké, napadnuté pliesňou, popraskaná omietka opadáva, jed na potkanov je umiestnený v rohoch chodieb. Keď sa dotknem lemu tvojho rúcha verím, že ozdraviem krvavé dlane hľadia vo mne na Tomáša. ___________________  

Nájdený Keď sa dotknem rúženca mám pocit, že zamdliem... ...duša sa mi krúti . krvavými rukami sa dotýkam kostolného zvonca. Nemám skutočne trvalý domov, kosti pospájané kĺbmi kráčajú v ústrety nejasnej budúcnosti, miesto, kde by spočinula moja duša je vykopaný hrob, okolo ktorého defilujú zástupy s ampliónmi, keď sa chladný ocitnem v truhle dopadnú na mňa hrudy rodnej zeme a poviem si: nemal si domov, len kľúče od dvoch bytov, ktoré si striedal podľa nálady a potreby. Nemám slzy, ja úbohý strašiak v poli, ako sa budem kajať, keď pôjdem v kolotanci s pohrebnou hudbou do domu smútku? Niekedy škrípem zubami a spievam, že smrť môže tancovať v hadom objatí, lepšie povedané v tomto zemskom nepokoji, "Dead can dance and This mortal coil." Nemám chuť žiť, ale nejaká silnejšia ruka, ako moje srdce ma tlačí dopredu. Mám hlad a smäd po hudbe, Zepellin to dnes poriadne rozbalili, nemôžem sa dosýtiť nikotínu a kofeínu . Prejedol som sa rytmických nôt, potrebujem teraz ticho, akordy detstva miznú na gitarovom hmatníku dospelosti , túžby sa rozriedili v chémii môjho tela, hlboko si uvedomujem svoje bytie, svoju bytosť, osobnosť, keď som s rodičmi chodil starým mestom, s píšťalkou vo vrecku, srdce pra-pra rodičov akosi nanovo bije, tikot hodín, bzučanie compjuteru, sykot toalety, bojléra, vzácna chvíľa rozjímania, každá tragédia mi prináša nové traumy, som senzibilný voči stratenému rajskému svetu, otáčam sa dozadu, ako Lótova žena a divím sa, že trpí mŕtva soľná socha. Keď som sa upokojil načúvam zvukom vzdialeného mora, prílivu a odlivu oceánov, príťažlivosti mesiaca, chladu skorej jesene. Nebeskej oblohe, ktorá na chvíľu spravila z môjho aj chorého detstva rozprávkový zážitok. Konečne som človek nie panchart ako si o mne myslela babka Pils-Vlková na dne duše horí mi ticho svieca, vo vzduchu visí radostné očakávanie Vianoc, vonkajšie okolnosti sa nezmenili, pivnice môjho ducha sú stále vlhké, napadnuté pliesňou, popraskaná omietka opadáva, jed na potkanov je umiestnený v rohoch chodieb. Keď sa dotknem lemu tvojho rúcha verím, že ozdraviem krvavé dlane hľadia vo mne na Tomáša.