Literárne sklamania

tiez Coelho... akoze... citala som 11 minut.zo zaciatku sa dalo,ale uz aj ten zaciatok cisty drist.dedincanka odchadza do velkomesta zarobit peniaze,aby zabezpecila seba a rodicov a AKO asi najlepsie zarobi?... celkom ma bavilo sledovat urcite mysl.pochody,ale inak...och.strasne ma stve to filozofovanie,az sa cloveku zastavuje mozog.v polovici som to chcela vzdat.ani nwm,preco som to docitala.ale coelho...uz never,never,never... ked mi napadne niekto dalsi,napisem.  

Ja som ako dieťa nikdy nedočítal žiadnu z častí Harry Pottera. Začal som čítať prvé 4 a prečítal som vždy max. 100 strán. Nikdy som ani nechápal ten ošial okolo.  

tak sa podelím aj ja. mám absolútnu alergiu na Čechova, o ktorom mnohí básnia ako o najlepšom poviedkárovi vôbec. začal som teda tými poviedkami, ktoré boli - aspoň pre mňa - absolútne nevýrazné a o ničom (pri poviedke "Konské priezvisko" som fakt nevedel či si zo mňa niekto nerobí srandu). toto má byť akože to ospevované "naj"? chachacha, to hej... ale šak čo, hovorím si, možno mi to len nesadlo. tak som skúsil hry. prvá - Tri sestry - čítam, čítam a... dofrasa, o čom to vlastne je? kde je nejaký dej? nejaké zaujímavé dialógy? o tejto hre (teda o deji) som pred prečítaním vedel prd a po jej prečítaní viem rovnaký, ba ešte väčší prd než predtým. Čechovovi som dal ešte dve šance - Ujo Váňa a Čajka - ale v podstate platí to isté čo som napísal o Troch sestrách. proste totálne mimo môj terč, dodnes vlastne netuším o čo tam vlastne išlo a keby ste odo mňa chceli obsah, pravdepodobne by som sa zmohol len na: "...ehm?" ďalej ma neberú Shakespearove komédie, ktoré mi (s výnimkou Sna noci svätojánskej) totálne splývajú... Gorkého hry ma tiež dvakrát nechytili, Flaubertova Pani Bovaryová je síce dobre napísaná, ale inak čisté prepatetizované utrpenie. Detto Maupassantove Naše srdce... och a ešte Dorota Maslowská - Sneh a krv - lacná buričská exhibícia a nuda k tomu... Márquez - Spomienka na moje smutné pobehlice a Neuveriteľne smutný príbeh o nevinnej Erendire a jej bezcitnej starej matke - slabučké, ako desaťkrát vylúhovaný čaj. emocionálne vzduchoprázdno. fakt váham, či sa vôbec pustiť do Sto rokov samoty... potom Hvorecký - Silný pocit čistoty - námety zaujímavé, ale prevedenie mi vôbec nesadlo... Proustova Swannova láska - liek na nespavosť. hmm, a kto ešte... aha, Goetheho Utrpenie mladého Werthera, Rollandova novela Peter a Lucia, obidve patetické a nudné. Hviezda vystrihnutého záberu od P. Krištúfeka - nevýrazné a mdlé. Millerov komiks "300" - kresba výborná, ale dej riedky ako včerajšia polievka. inak od spomínaného Kerouaca som čítal len Rozprášené básne (ušlo) a pokúšal som sa Na ceste, ale po pár stranách som to zaklapol - proste nezaujalo... snáď sa k tomu ešte niekedy vrátim.  

od cechova sa mi pacila poviedka "ZachvaT", skus kedtak.. ale inak.. je dost nemastny neslany, to je pravda..  

tu poviedku som necital... mozno sa k tomu niekedy dokopem... teraz Cechova obchadzam ako sa len ta :/  

na ceste som sa nutila citat ...ale nedosla som ani do tretiny...a isto sa k tomu nikdy nevratim...vobec ma nezaujalo a coelhovky...som niektore nemohla nielenze docitat...doslovne som niektore strany vizualne preskakovala...sposobom citania zhora dole nie zo strany na stranu...  

a tiez som nedocitala ani annu kareninovu...cista nuda, pre mna su realisti prilis rozkecani... ...a nedocitala som ani eca, ktoreho niektore stylisticke nuansy milujem...pretoze fucoltovo kyvadlo mi pripadalo uz prekombinovane... ked nejakeho autora prekuknem, prestane ma bavit...zda sa, ze aj murakami zacina byt pre mna v tomto smere uz na hrane...uvidime, ci najdem este u neho nieco nove:)  

keruac - na ceste...cakal som nieco ako rebeliu napatie...grady...a ono tam len cestuju...nedocital som to uz dva krat...a nudili ma aj dalsie jeho knihy...napr. podzemnici... coelho - sedela na brehu rio padre a plakala...to bola asi najhorsia kniha do akej som zakusol...po asi 50 stranovom boji som sa rozhodol ze coelho nikdy viac...duchovny blabol...sracka...  

je zaujimave, ze sa na ceste stalo bestellerom vdaka tomu ake je to sokujuce, ale ono to vobec nie je take sokujuce, aj ked je mozne, ze v 1960, v prudernej malomestkej amerike nic podobne dovtedy necitali a takto o 50rokov uz to sokujuce nemoze byt, pretoze tie veci su uz v sucasnosti uplne bezne a normalne...  

Tak ten kerouac bol kedysi fakt sklamanie...to je jasne...ale zas Dharma Bums ma vcelku bavili.  

..v titule- Veronika sa rozhodla zomriet..ma zaujimavu autoeroticku pasaz..nejak okolo 7Otej strany..najhorise co som od coelha cital bol Zahir; Demon a slecna Pryova (abo tak nejak)..neviem inak com ma nejak extra sklamalo..naposledy som nedocital mahabharata a ramajana (v podstate som nikdy nedocital ziadny duchovny epos ani anticke texty..taktiez skoncila biblia :) ), uz asi 3 krat citadelu, ulyses som tiez nedocital, ale skor sa mi stava ze ma pohlti nieco o com som nikdy nepocul..celkom som sa minuly rok namotal na na nieco o eskimakoch ale neviem ani nazov..nedocital som napriklad aj proces ale neviem ani preco..  

ja som tiež nedočítala Mahabharátu,pretože v odbornej knižnici to mali aj s veľmi nudným výkladom k textu na tri zväzky a nejakú knižku o nervovej sústave a hlavne procesoch v mozgu,ale rada by som sa do toho znova pustila,pretože mi to prišlo ako celkom pekné sci-fi,keďže som väčšine nerozumela a na podobnej báze som čítala aj vznik vesmiru(niečo s ťažkým vodíkom,alebo niečím takým),od coelha som prečítala len alchymistu a ten mi príde ako klasika,a historický román,čo som nikdy nedočítala je Quo vadis (homo)?a ostatne čo som nedočítala,tak tie mali len dobrý názov čo som zabudla a zopár básnických zbierok,ktoré neboli podľa môjho vkusu. :)