Rytmus vo voľnom verši
S rytmom vo viazanom verši je to jednoduché - sú naň spísané pravidlá a dá sa objektívne " merať ". Pri voľnom verši je to však o trochu ťažšie. Neviem o žiadnej príručke alebo teórii, ktorá by sa zaoberala rytmom v "neviazanej" poézii. Z tunajších diskusií k príspevkom , ktoré pojednávali o rytme, som prišiel k trom postrehom:
1. platí tu nejaké pravidlo jedného nádychu na verš, možno plynulého dýchnia pri čítaní celkovo
2. celé sa to hodnotí iba akosi intuitívne ( rytmus sa po čase zmení a može pôsobiť sekano a krčovito)
3. Rytmus je kráľ
Máme tu však veľa podôb poézie - od tej, čo sa skladá z krátkych, často jednoslovných vešov, až po dlhé riadky lyrizovanej prózy. Sám nie som odborník, preto zakladám túto tému s otáznikmi - existuje nejká konkrétnejšia teória k tejto problematike? Ako Vy posudzjete rytmus? Viete nejaké príklady dobrých básní, v ktorých sa v určitom mieste pokazí rytmus?