TOP 10 podľa súčasného hodnotenia nájdete tu - TOP 10.
Literárne príspevky sú zoradené podľa najvyššieho priemeru získaných bodov.
Vonku prší. Je to zvláštne, ale vždy v deň výročia smrti mojej sestry prší. Deň plače, dáva mi jasne najavo čo mám spraviť. Volám sa Joana Lemonová. Pred chvíľou som zapálila sviečku a postavila ju vedľa Violinej fotografie. Viola je na nej ako mladá usmiata sedemnástka, no v skutočnosti by už mala mat dvadsať dva rokov, keby...keby nezomrela. Chytila som fotku do rúk. Zamrazilo ma, no nie zo...
Láska ... aké zvláštne slovo. Rôzne chápaný a rôzne vyjadrovaný je aj predmet tohto slova. Láska ... láska priateľská, materská, rodičovská, láska k deťom, láska vášnivá, zmyselná (a často aj nezmyselná), láska k umeniu, láska zištná i nezištná, láska ku kráse, platonická láska, láska k človeku, k ľuďom, svetu, vesmíru, láska k pravde, láska k peniazom, majetku, láska k bohu (i to sa nájde),...
1. Mimo stromu v úžinách trávy starý nekonečný chrobák objíma haiku podstaty abstraktné absolútno samej malosti a zvetranej ...
A ako blázon krúži rukou na uvítanie bezťiaže, tak ja hompáľam nohami až z bokov, nech sa rytmus naviaže. Hudba kýve svetom! Tón za tónom ľahko skacká, ako klávesové krídla letom môjho ametystového vtáčka, a ja tancujem s izrafelom. Ach, ty blázon plný rytmu! Lýra nemá znieť každý deň! Ale čo, keď vo vienku mám sudbu, alebo taký skôr operený sen, že miesto duše mám ja...
Rád hľadím večerom do vysvietených zazávesovaných ľudských okien, ktoré ešte nepokrývajú tie výdobytky civilizácie – neosobné žalúzie. Čo domček – to tajomstvo. Niektoré okná svietia veselo – krikľavo žlto, iné sa len tak lenivo vezú pomedzi ostatnými oknami. Ďalšie sa huncútsky vysmievajú z našich zamrznutých červených klaunovských nosov. Iné vábia. Niektoré okná robia z domov domovy......
Potrebujem ťa, nádej keď strácam, potrebujem ťa za svitu mesiaca. Keď si so mnou a predsa ďaleko, keď bývam silná iba naoko. Keď čierny strach v srdci ma pichá, keď vidím samotu sedieť vedľa ticha. Keď ráno prebúdzam sa sama, chýbaš mi - žiadna nová...
„Dievča vy ale vyzeráte!“ ozve sa neznámi hlas. Strhne sa. Oblieva ju studený pot. Pri srdci ju pichlo. Neobracia sa. Díva sa do steny. Hrá sa, že spí. Zavrie oči. Natiahne si prikrývku nemocničnej postele až po uši. Nechce nikoho počuť ani vidieť. „Čo to tam stvárate za divadlo?“ opäť ten neznámy ženský hlas. Ešte viac sa zababuší do periny. Nemá chuť na rozhovor. „Haló spíte?“...
Tvár bledá a oči nemé, čo na nebo hľadia.... a skrehnutý úškrn sťa skala... Smútok čo odkrýva tiché vzlyky, do duše zarývajú sa naveky ryhy... Šedá obloha, ktorá sa mi mračí, tajomstvo moje navždy bude strážiť.... Láska vraj večná a predsa spať odchádza, v hrudi cítim pocit, čo od života ma odrádza... V mysli zahniezdi sa šialená myšlienka, „zdá sa že čiara života môjho...
Videl som dievča bolo priam nebeské niečo nehmotné mihot mihalníc ľahkosť dvoch líc pusa ako hriešne višne drzé prsia stoja pyšne niečo nepredstaviteľné niečo nebeské ach, také to bolo dievča... Zbadal som slečnu driečnu, nebezpečnú bola priam skvostná niečo rajské záblesk vlasov súhra hlasov boky ako od sochára bože, čo tá so mnou stvára niečo nepredvídateľné niečo...
V znamení deň medzi nocou iba hodinu iba... teplý bozk na ruku – krv z pier sa mieša s lakom nechty do starých parkiet klamem/klameš zotieram tvoju fotku zo steny si iná si / taká / nekonečná póza svietnika mlčím/mlčíš hlbokým ohňom v srdci ulovenom v sieti ciev v korále predstáv skrútený koberec v bielej izbe skrútene ležíš vedľa neho s morskou ...