Spisovateľ/autor: veronika rauschova

Poznámka spisovateľa:
...som zvedavá, že keď si toto niekto prečíta, či sa bude cítiť spriaznene...asi áno... určite áno...verím tomu...nemôžem tu predsa byť sama...veď nie som jedinečná... som obyčajná tuctová holka zo Starého mesta, čo počúva Coldplay a Radiohead a je jej každý ukradnutý...nosí tmavé oblečenie, kožené Conversy, triká z nápismi, ktoré niečo povedia iba zasväteným...uplakané a unavené životom oči si chováva za tmavé slnečné okuliare...a okolo seba má neprenikavý pancier z drahej voňavky... natupírovanými vlasmi si zakrýva tvár a pije Vanilla Latte od Mc´Donaldu... väčšinou nikam nepríde načas, a najradšej zo všetkého spí, číta a pozoruje okolie... miluje dlhé prechádzky pod dažďom, po daždi, v daždi...nevie pochopiť, prečo sú veci tak ako sú, a život už nemá pre ňu chuť zápasu...a na všetko potrebuje odôvodnenie... necíti sa byť kusom istej osobnosti...hľadá niekoho, kto by jej rozumel...a hľadá... hľadá...hľadá...po nociach nevie zaspať, lebo ju zožierajú výčitky...v hlave počuje hlas, ktorý jej nič nehovorí...iba tam je...večer sedáva na okne a pozoruje nebo a vtákov ...miluje vôňu dažďa a už sa nedokáže ľudom pozerať do oči...proste nedokáže... radšej okolo nich prejde a tvári sa, že ich nevidí, ako by sa s nimi mala zhovárať... a potom sa čuduje prečo jej nik nerozumie...nenávidí emakov, ale stotožňuje sa s nimi... a len tak sa pozerá, ako jej život uniká pomedzi prsty a mysli si, že si vždy neskôr nájde čas na nápravu...ale ten čas už nepríde...lebo zabudla, že treba žiť dnešným dňom... že ľudia, ktorí dávali druhé šance už niekto vyvraždil...a tak veci, ktoré môže urobiť dneska odkladá na pozajtra a vytešuje sa z dvoch dni voľna...najradšej by bola, keby jej všetci dali pokoj a pritom sa čuduje, že jej nik nevolá...keď vidí násilie, plače...ale sama pod rúškom noci pozerá brutálne horrory...nepoznám túto osobu...neviem, kto to je...je mi neznáma...ale hľadiac ráno do zrkadla cítim, že som to ja...aj keď ňou vlastne nechcem byť...nechcem s ňou mať nič spoločne...chcem byť sama sebou...a nechce sa mi veriť, že toto som ja...proste tomu odmietam veriť...lebo ja som milé a citlivé dievča, ktoré ma každý rad...ale to som iba na povrchu...málo kto vie, čo sa ukrýva pod škrupinou...nevie to ani ten, ktorému každý večer do telefónu šepkajúc klamem, že ho milujem...

Obľúbení spisovatelia a literárne diela:
hmmm...to je tažké...určite to bude memento a sto rokov samoty a brehy šťastia...a taktiež matkin a irena karpa a tolsoj