Ako to len povedať ... je to v Tvojich príspevkoch asi všetkých ... akoby pod slovami strach zo všednosti, takej tej, čo zabíja, aj keď navonok všetko funguje, všetko klape, všetci sme šťastní ... v skutočnosti ale chceme viac ... a možno nikdy nebudeme žiť svoj sen, tak len pokrčíme plecami, nahodíme úsmev a žijeme ako môžeme ... neviem, rozumieš mi?
Veľmi sa mi Tvoje texty páčia, veľmi. Dnes som ich prečítala asi 5. A keď sa mi to takto stáva, hovorím si, načo písať? Niekto iný, niekto múdrejší to povedal lepšie, akoby som to povedala ja ... tak len vrav ďalej, nech môžeme počúvať
Hm. Zo začiatku som si nebola istá, či to dočítam, ale po vete
..."Je to také zvláštne nenájsť šťastie v tom, čo sa za šťastie považuje?" ...
som vedela že áno. Ďakujem.
Poviedka: Súd Autor: stalker - 8 bodov - odporúčam
waw
trochu som sa na zaciatku zlakla ... takych pribehov, ze clovek vidi sam seba vo vsetkych okolo je viacero ... ale aj napriek tomu, ze sa mi to spociatku zdalo dlhe, pacilo sa mi to. gradujes to, cloveka nepustis, neda sa nedocitat