pripomína mi to dubasovú
"vráť mi tie hviezdy čo si mi z lásky vzal" atď.
trochu (silne) neoriginálne
akurát spojenie "zlodej duší" zaujalo, i keď by sa možno hodilo do trochu inej atmošky, asi.
koniec už bol taký nejaký rozťahaný, podľa mojho skromného úsudku, proti forme nehovorím nič, tomu nerozumiem, ale atmosféru to malo silnú..
tretia strofa najviac, a to hutné okolo nej.
celkom dobré, ale pozor na jazyk. prehodený slovosled a rým aabb bol in v devätnástom storočí.
taktiež tie troj-dvoj-bodky na konci každého verša sú dosť otravné, len to zbytočne rozmazávajú do stratena.
téma - dalo by sa do všeličoho rýpať, ale budiž. keby si skúsila inú formu, mohlo by to byť celkom zaujímavé.
to, že básničku napíšeš po francúzsky, ešte neznamená, že ju tým zachrániš.
rovnako môžeš napísať slovensky
som tu sama
a ja samotu nenávidím
och prečo tu nie si
keď je vonku čiernočierna noc
(taká fiktívna ilustračná vec)
a nemôžeš sa diviť, že v tom nikto nevidí nič moc.
iste je to veľmi romantické, písať inojazyčne a nevravím, že ako experiment to bolo zlé... ale verlaine to nebol :D
básnička, ak sa to dá vôbec tak nazvať a nevyznie to príliš opovážlivo, ma núti odhadovať vek pisateľa na 13 a pol až 14, a to nie som zástancom toho, že čím starší, tým lepší. ide už o samotný nápad či "myšlienku" tejto veci - patetické, nudné, prepáč.
vážne neviem čo to malo byť - veršovanie je hrozné, nápad smiešny... recesia? moralizovanie v kruhu zblúdených duší?
nechápem...
to už radšej stokrát to isté vyznanie lásky k sládkovičovskej deve ako toto, sorry.
rýmy rýmy rýmy... škrípu. radšej by som volila striedavý, keď už silou mocou rýmovať...
a čechizmy ako "hraje"... to je tak brutálne slovo, že je nemožné prejsť ho s mlčaním...
výrazy by aj stáli za to, ale ako celok mi to pripadá narýchlo zlátané.
pripadá mi, akoby to písal študent základnej školy, s ktorým puberta trepe jedna radosť... zrejme si chcel šokovať sexistickými akože vtipmi, ale aj napriek obsahu to pôsobí detinsky, o forme už ani nehovoriac.