Čo sa mi páči je to, že to veľmi dobre podchytáva nenaplnenosť života, ako ju prežívajú mnohí dnes...hlavne ženy, ktoré nanešťastie ešte ani spať neľúbia, alebo nemôžu... je to na grcanie, keď sa do toho chcem vcítiť... ale to je práve chválihodné na tvojom počine... najviac sa mi ľúbilo, ako si poukázala na to "kdesi dole sa trhá" a treba s tým niečo urobiť...
Osobne by som však niečo také nikdy nepísal.
Plus...sem tam chybička, ale to je vlastne dosť jedno.
Až nepríjemne vyvarený Schopenhauerov postulát o smrti, ktorá sa nás netýka, lebo "keď sme tu my, nie je tu smrť, a keď je tu smrť, my tu už nie sme..."
Ako vravím, nehodnotím...