Priame komentáre od augustin-sokol (26)

tak tomu sa hovori bomba! Rozhodol som sa, ze v ramci relaxacie, bodem postupne citat Tvoje literarne prispevky, ale teraz momentalne som doma so synom, a plne sa mu venujem. Na telocviku si totiz zranil koleno, ktore mu teraz masirujem s Fastum gelom, a striedavo mu prilkadam ladovu drt, pri tom si pozerame na DVDckach filmy, a rozpravame sa o nich ...  

Ahoj Ivan Tvorivý, je to vskutku vynikajúca báseň, ale tým to ešte nekončí: moje jednotlivé častí bookface sú súčasne aj návrhy na filmové scenáre, nuž a preto by mi veľmi prišla vhod aj táto Tvoja básnička, ak by som ju mohol uviesť ako akési motto v niektorej časti môjho bookface, ale, samozrejme, aj pri rešpektovaní všetkých zákonných ustanovení, ktoré sa týkajú ochrany Tvojich autorských práv, teda, bolo by to podmienené Tvojim súhlasom. . Čo Ty na to? ... P. S.: Ináč, aj ďalšie Tvoje básničky sú vynikajúce! Určite máš veľký talent. ...  

Ahoj Arnold Layne, úplne súhlasím s komentárom, ktorým komentuješ moje 5. nádeje. Citujem z neho jeho časť: „... ale asi som ťažko pochopil čo si chcel týmto gulášom vlastne povedať? ...“ Dovolil som si však v tejto citácii urobiť malú zmenu: Namiesto slova nepochopil som tam dal slovo pochopil. Možno to vyznieva ako malicherné slovičkárenie, ale u mňa je to skôr choroba z povolania. Som totižto programátor a logiku používam ako nástroj. Tvoj komentár využíva nelogickú konštrukciu dvojitej negácie NIE, ktorej výsledok NIE je logický jednoznačný, a Tvoje NIE môže byť v kontexte logicky interpretované aj ako ÁNO. Ináč, ja sám si Tvoj takto upravený logický výrok osvojujem. Dokladujem to citáciou z mojej 1. nádeje: „Nie vždy sa mi to ale podarí. Občas pri mojich myšlienkových pochodoch totižto zapracuje aj fantastický priestoročasový stroj. Podobne, ako je tomu vo vedeckofantastických príbehoch. U mňa je to však ešte výraznejšie. Priestoročasové roviny sa mi preto občas aj posúvajú a tým aj prekrývajú. Ani ja sám sa v tom niekedy nevyznám.“ Koniec citátu. Ale navyše, je to pre mňa aj dôležitá výzva, ktorú som si naplno uvedomil až po prečítaní, a aj po následnom vychutnaní, Tvojho vynikajúceho, zatiaľ posledného diela, o odkaze neveriaceho pilota, ktorý ma hlboko oslovil, lebo ja sám som slúžil u letectva. V niektorých z ďalších mojich n – tých nádeji budem dokonca o tom písať. Dám si preto obzvlášť pozor na to, aby to nebol ďalší takýto guláš. Tieto komentáre sa dajú využiť aj ako konštruktívna informačná spätná väzba pri tvorivom písaní. Budem sa ju snažiť využiť, aby som sa nabudúce vyvaroval vyváraniu guľášov. Inými slovami, pokúsim sa aspoň trošku zlepšiť. Dúfam, že mi to vyjde. Alebo, ako často zvyknem písať, tak vyšlo. Záverom si dovoľujem úprimne sa Ti poďakovať za to, že časť zo svojho tak vzácneho a tvorivého času si venoval tomu, aby si prečítal, aspoň časť, trebárs aj len začiatok, z mojich 5. nádejí, a dokonca si k tomu napísal aj svoj komentár.  

Ahoj Arnold Line, úplne súhlasím s komentárom, ktorým komentuješ moje 5. nádeje. Citujem z neho jeho časť: ... ale asi som ťažko pochopil čo si chcel týmto gulášom vlastne povedať? ... Dovolil som si však v tejto citácii urobiť malú zmenu: Namiesto slova nepochopil som tam dal slovo pochopil. Možno to vyznieva ako malicherné slovičkárenie, ale u mňa je to skôr choroba z povolania. Som totižto programátor a logiku používam ako nástroj. Tvoj komentár využíva nelogickú konštrukciu dvojitej negácie NIE, ktorej výsledok NIE je logický jednoznačný, a Tvoje NIE môže byť v kontexte logicky interpretované aj ako ÁNO. Ináč, ja sám si Tvoj takto upravený logický výrok osvojujem. Dokladujem to citáciou z mojej 1. nádeje: „Nie vždy sa mi to ale podarí. Občas pri mojich myšlienkových pochodoch totižto zapracuje aj fantastický priestoročasový stroj. Podobne, ako je tomu vo vedeckofantastických príbehoch. U mňa je to však ešte výraznejšie. Priestoročasové roviny sa mi preto občas aj posúvajú a tým aj prekrývajú. Ani ja sám sa v tom niekedy nevyznám.“ Koniec citátu. Ale navyše, je to pre mňa aj dôležitá výzva, ktorú som si naplno uvedomil až po prečítaní, a aj po následnom vychutnaní, Tvojho vynikajúceho, zatiaľ posledného diela, o odkaze neveriaceho pilota, ktorý ma hlboko oslovil, lebo ja sám som slúžil u letectva. V niektorých z ďalších mojich n – tých nádeji budem dokonca o tom písať. Dám si preto obzvlášť pozor na to, aby to nebol ďalší takýto guláš. Tieto komentáre sa dajú využiť aj ako konštruktívna informačná spätná väzba pri tvorivom písaní. Budem sa ju snažiť využiť, aby som sa nabudúce vyvaroval vyváraniu guľášov. Inými slovami, pokúsim sa aspoň trošku zlepšiť. Dúfam, že mi to vyjde. Alebo, ako často zvyknem písať, tak vyšlo. Záverom si dovoľujem úprimne sa Ti poďakovať za to, že časť zo svojho tak vzácneho a tvorivého času si venoval tomu, aby si prečítal, aspoň časť, trebárs aj len začiatok, z mojich 5. nádejí, a dokonca si k tomu napísal aj svoj komentár.  

Po kliknuti na webovu stranku mojho brata Jozefa Dodi Sokola, ktora je priebezne uvadzana za nazvom kazdeho obrazu v nasej „Lucii“, si uz mozete v pohode tieto jeho obrazy prezerat. Nie je teda uz vobec treba sa kvoli tomu prihlasovat, pomocou prihlasovacieho mena POKUS3 a hesla POKUS3POKUS3. Tato finta sa ale da vyuzit aj pri inych webovych strankach. Uz som tuto fintu vcera a dnes par krat vyuzil. Takze, to predsa len nebolo na skodu. Touto cestou opat dakujem nadanemu spisovatelovi, s alias „Ale Pipe“, ktory ma upozornil na tento, pre mna nepredvidany problem. Len vdaka tomu som mohol tento problem pomerne skoro vyriesit. A to v intenciach znameho principu: „Bis dat, qui cito dat!“ Na budúce si uz na to budem davat pozor. Budem sa snazit taketo problemy predvidat.  

Po kliknuti na webovu stranku mojho brata Jozefa Dodi Sokola, ktora je priebezne uvadzana za nazvom kazdeho obrazu v nasej „Lucii“, si uz mozete v pohode tieto jeho obrazy prezerat. Nie je teda uz vobec treba sa kvoli tomu prihlasovat, pomocou prihlasovacieho mena POKUS3 a hesla POKUS3POKUS3. Tato finta sa ale da vyuzit aj pri inych webovych strankach. Uz som tuto fintu vcera a dnes par krat vyuzil. Takze, to predsa len nebolo na skodu. Touto cestou opat dakujem nadanemu spisovatelovi, s alias „Ale Pipe“, ktory ma upozornil na tento, pre mna nepredvidany problem. Len vdaka tomu som mohol tento problem pomerne skoro vyriesit. A to v intenciach znameho principu: „Bis dat, qui cito dat!“ Na budúce si uz na to budem davat pozor. Budem sa snazit taketo problemy predvidat.  

Po kliknuti na webovu stranku mojho brata Jozefa Dodi Sokola, ktora je priebezne uvadzana za nazvom kazdeho obrazu v nasej „Lucii“, si uz mozete v pohode tieto jeho obrazy prezerat. Nie je teda uz vobec treba sa kvoli tomu prihlasovat, pomocou prihlasovacieho mena POKUS3 a hesla POKUS3POKUS3. Tato finta sa ale da vyuzit aj pri inych webovych strankach. Uz som tuto fintu vcera a dnes par krat vyuzil. Takze, to predsa len nebolo na skodu. Touto cestou opat dakujem nadanemu spisovatelovi, s alias „Ale Pipe“, ktory ma upozornil na tento, pre mna nepredvidany problem. Len vdaka tomu som mohol tento problem pomerne skoro vyriesit. A to v intenciach znameho principu: „Bis dat, qui cito dat!“ Na budúce si uz na to budem davat pozor. Budem sa snazit taketo problemy predvidat.  

Po kliknuti na webovu stranku mojho brata Jozefa Dodi Sokola, ktora je priebezne uvadzana za nazvom kazdeho obrazu v nasej „Lucii“, si uz mozete v pohode tieto jeho obrazy prezerat. Nie je teda uz vobec treba sa kvoli tomu prihlasovat, pomocou prihlasovacieho mena POKUS3 a hesla POKUS3POKUS3. Tato finta sa ale da vyuzit aj pri inych webovych strankach. Uz som tuto fintu vcera a dnes par krat vyuzil. Takze, to predsa len nebolo na skodu. Touto cestou opat dakujem nadanemu spisovatelovi, s alias „Ale Pipe“, ktory ma upozornil na tento, pre mna nepredvidany problem. Len vdaka tomu som mohol tento problem pomerne skoro vyriesit. A to v intenciach znameho principu: „Bis dat, qui cito dat!“ Na budúce si uz na to budem davat pozor. Budem sa snazit taketo problemy predvidat.  

Re.: pochopenie. Vazeny pan podplukovnik JUDr. Miroslav Kapusta, v mene celeho nasho tria Sokol, Vam uctivo dakujem za Vas email z 16.08. 2010, o 12:49 hod., teda za precitanie dalsieho pokracovania nasej „Lucie“, a aj za sice strucný, ale konstruktivny a zmysluplny komentar. Velmi si predovsetkym cenim Vasu uprimnu snahu pochopit nas zamer, nasu myslienku odkazov a textu, ako takeho. Uprimne sa ale priznavam, ze pri interpretacii Vasich slov (citujem): „Cítam to – v uprimnej snahe pochopit, zial, este som na tuto uroven nedorastol.“, som najprv akoby pociťoval akusi snahu revansovat sa Vam adekvatnym ironickym podtonom, ktory ste ale predtym Vy pripisovali mne. Nie je to ale moj styl revansovat sa takymto sposobom, – a ani nie som az tak prehnane vztahovacny. Podla moznosti, vacsinou pred takymito prehnanymi emocionalnymi pocitmi, uprednostnujem radsej umiernenejsie logicke myslienkove postupy. Tak som sa nad tym este viacej zamyslel. Dospel som tak potom k nazoru, ze ved preco aj nie?! Citujem z aktualneho pokracovania nasej „Lucie“: „Casto je uzitocne chapat styri cisla, ktore rozlisuju jednotlive udalosti, ako suradnice v stvorrozmernom svete nazyvanom priestorocas. Nie je v nasich silach si takyto svet predstavit. Ja sam mam velke tazkosti, ked sa snazim predstavit si trojrozmerne objekty, ale je jednoduche kreslit dvojrozmerne diagramy, ako napriklad povrch Zeme. (Zemsky povrch je dvojrozmerny, pretoze polohu kazdeho miesta na nom mozno urcit dvoma zemepisnymi suradnicami – dlzkou a sirkou.) HAWKING Stephen William: Strucna historie casu. 1991, Praha, Mlada fronta, 190 s., s. 33 az 34, ISBN 80-204-0169-5.“ Ipse dixit Hawking! Ked teda sam Hawking uznava, ze nie je v jeho silach si to predstavit – a ze aj on sam ma velke tazkosti, ked sa snazi predstavit si trojrozmerne objekty, tak potom je prijatelne akceptovat aj Vas vyrok, „ze ste na tuto uroven nedorastol“. Navyse, ked citujem z aktualneho pokracovania, z nasej „Lucie“: „Pre pochopenie tychto pribehov je dolezite pochopit aj udalost s nazvom priestorocas, ktory uprednostnujeme pred casopriestorom. (...) Vo vesmirnych hlbinach su ale v obrovskych vzdialenostiach ukryte v subeznych skutocnostiach aj viac ako stvorrozmerne priestory.“, potom je to este vo vacsej miere akceptovatelne. Ved ked je to az tak tazko pochopiteľne pre Hawkinga, tak to potom uplne logicky moze byt tazko pochopitelne aj pre Vas a aj pre mna. Inymi slovami aj preto, ze sme, zial, este na tuto uroven nedorastli. Preto si vsetci traja berieme k srdcu vsetky Vase poucenia, ktore interpretujeme aj tak, ze sa musime este ovela viacej snazit, ako sme sa snazili doteraz. Teda vskutku sa snaziť – a iba sa netvarit tak, ze sa snazime. Nech nam v tom pomahaju aj nadalej taketo inspirativne a konstruktivne komentare, akymi su aj tie Vase. S uctou, Augustin Sokol.  

Re.: krociky. Podakovanie a odpoved na komentar k nasej „Lucii“. Vazeny pan Marek Cabak, dakujem Vam, v mene celeho nasho tria Sokol, za Vas komentar k nasej „Lucii“. Pokusame sa postupne „Luciu“ prepisovat tak, aby bola zrozumitelnejsia. Velmi nam k tomu pomahaju aj taketo komentare, akym je ten Vas. Pomahaju nam a povzbudzuju nas. Hlavne v tom, ze nepiseme iba do suplika, ale ze obcas si to niekto precita aj na ukor svojho tak vzacneho casu. Mozno tomu az prehnane a honosne hovorime, ze sa jedna o informacnu spatnu vazbu, ktoru ale na druhej strane mame prakticky overenu pri pisani programov pre pocitac. Samozrejme, ze pisat poviedky pre citatelov je uplne ine, ako pisat programy pre pocitac. Ale opat, na druhej strane, je tu aj zopar spolocnych crt: napriklad, ze je malo pravdepodobne napisat dokonale odladeny program. Mame pri tom na mysli skutocne a v praxi fungujuce pomerne velke programy, teda nie iba nejake kratsie ucebnicove programy, po vacsinou len prebratych zo zahranicnej literatury. Vsetko to v este vacsej miere plati pre nove, inovativne, netradicne a experimentalne programy. Mozno si to iba namyslame, a znacne to prehaname, ale je to mozno tak aj v pripade nasej „Lucie“. Teda aspon v to dufame, zelame si to – a nase zelanie prezentujeme ako nasu snahu. Snazime sa teda. Nasim povodnym cielom bolo napisat scenar (citaty z nasej „Lucie“): „Boli to dve inspirativne umelecke diela: „Vij“ (2) od Nikolaja Vasilievica Gogola a „Sen smiesneho cloveka“ od Fiodora Michaljlovica Dostojevskeho. Rozmyslali sme o moznosti napisat zmysluplny scenar k SciFi filmu „Sen smiesneho cloveka“. Ale vraj je to iba nesplnitelny sen pre smiesneho cloveka. Mozno, ze by sa dal aspon ciastocne splnit. Napriklad, ako scenar pre mini SciFi muzikal. Tak sme sa o to aspon pokusili.“ Nuz a tu sme konecne naplno zazili aj pozitivnu informacnu spatnu vazbu, keď sa nam konecne podarilo, s pomocou dvoch profesionalnych zvukarov a s vyuzitim profesionalnej aparatury, prezentovat aspon cast nasej „Lucie“, na oslavach 50 narodenin nasho priatela. Ja, ako stary rocker, som o takejto aparature mohol v casoch, keď som spieval a hral na gitare v nasej kosickej bigbitovej skupine „The High Brow“ mohol iba snivat, ako nejaky fantazirujuci smiesny cloviecik. Bol to sice iba malicky uspech, ale aj ten nas velmi potesil. Tomu ale predchadzali este drobnejsie „algoritmicke“ kroky, ked sme to predtym, podobnym sposobom, prezentovali pri taborakoch, ale iba sami, bez zvukarov, len s akustickymi gitarami. Tak sa preto aj nadalej takto snazime postupovať len malymi krocikmi: krocik po krociku...  

Vazeny pan podplukovnik JUDr. Miroslav Kapusta, dakujem Vam uctivo za Vas email z 25.07.2010. Aj ja som bol „mimo“, aj so svojim juniorom, a to v kupeloch v Brusne. Teda tam, kde sme pri plávaní v bazene zazívali tie fantasticke zazitky, ktore popisujeme aj v nasej „Lucii“. V podstate mate uplnu pravdu v tom, ze som Vam svoju odpoved zasielal dokonca dva krat (asi pre istotu). Tento sposob istoty je inspirovany starou indickou mudrostou, vyjadrenou v otazke – a v naslednej odpovedi na otazku: „Aky je najistejsi sposob ulovit tigra?“ „Ulovit dvoch, a jedneho z nich pustit.“ Inymi slovami: precitate si iba jeden z mojich zasielanych emailov a druhy vymazete bez precitania. Co sa tyka zrozumitelnosti nasej „Lucie“, tak sme sa snazili prepisat ju do zrozumitelnejsej formy. A to aj vdaka Vasim odbornym, konstruktivnym a zmysluplnym komentarom. Zatial ale nevieme, ci sa nam to aspon trosku podarilo. Je mi ale uprimne velmi luto, ze v mojej odpovedi vraj uplne jasne zaznel moj ironicky ton. Ja som to ale rozhodne nemyslel ironicky. Vsetko som to myslel uplne vazne. Ved predsa ironicky ton by sa mal pouzivat iba pri pisani ironickych alebo satirickych poviedok a rozhodne nepatri do vecnej korespondencie, ktora je navyse zasielana osobe, ktoru si uprimne velmi vazim. Taktiez si dovolujem Vam oznamit, ze podstatu odpovede na Vas komentar som zverejnil aj v ramci Madnessu – a to formou vlastneho auto komentara, teda tak, aby si ju mohli precitat aj ostatni: http://citanie.madness.sk/view-30409.php Taktiez je mi uprimne velmi luto, ze Vas moje sukromne emaily neoslovuju. Podla mojho nazoru sa ale ani tak nejednalo o typicke sukromne emaily, ale skor o moju snahu, aj takouto formou, reagovat svojou odpovedou na Vas odborny, konstruktivny a zmysluplny komentar. S uctou, Augustin Sokol.  

Dakujem za komentar k nasmu prispevku. Ano, je to mozno dost lacne a mozno uz to celkom prehanam. Co sa ale tyka toho prehanania, tak prehanat pri pisani poviedok je predsa bezny sposob, ako upriamit pozornost citatela na pribeh, ktory sa v poviedke opisuje. Citatel ma potom moznost to aj sam posudit, ze ci je to vskutku lacne alebo drahe a ci je to prehnane alebo naopak, ci je to okrajove, nevyrazne a tak dalej... Je to teda aj vec nazoru. Ja uz ale dopredu suhlasim aj s inymi nazormi, lebo kazdy by mal mat pravo mat svoj vlastny nazor. Suhlasim, ze to nie je pekne SciFi alebo, ze to vobec nie je SciFi alebo, ze je to nezmysel alebo, ze je to hlupost a tak dalej... Su to pravdive nazory? Ale co je pravda? „Pilat mu povedal: Co je pravda?“ Jan, 18:38. Je to zasadna a vecna otazka, lebo ludske poznanie je iba ako zrnko piesku, pred ktorym sa rozprestiera more nepoznanych zahad. Ved co vie zrnko piesku o bolestiach mora? Tak je to aj s nasimi SciFi poviedkami.  

Vyriesenie problemu: ked sa Vam po kliknuti na webovu stranku Jozefa Dodi Sokola zobrazi sprava: OBMEDZENIE PRISTUPU, tak kliknite na PRIHLASENIE. Do okienka UZIVATELSKE MENO napiste: POKUS3. Do okienka HESLO napiste: POKUS3POKUS3. Kliknite na PRIHLASIT. Potom si uz mozete prezerat vsetky jeho obrazy.  

Pre Ale Pipe od Augustina Gugu Sokola a syna Augustina Stinka Sokola jr. Zdravime a prajeme prijemny den. Tato sprava je pre nas velmi dolezita, lebo nas upozornila na problem, a ktorym sme povodne vobec nepocitali. Nuz a dalsi zakon schvalnosti nastal, ze akurat obaja, teda Augustin Gugu Sokol a syn Augustin Stinko Sokol jr., pracujeme na dokoncovani nasho terminovaneho programu, ale ked ho dokoncime, tak sa pokusime tento problem urychlene odstranit, takze, este raz dakujeme. (Tuto spravu zaroven zverejnime prostrednictvom nasho autokomentaru aj na Madnesse.)  

Moja odpoved, na komentar, k mojmu literarnemu prispevku: „Lucie Bíla v kúpeľoch – s anotáciou a poznámkami, 9. pokračovanie“, od Miroslava Kapustu, z 15. jula 2010, o 13:08:03 hod: Vazeny pan podplukovnik JUDr. Miroslav Kapusta, s velkym zaujmom a s nadsenim som si precital informacie na webovej stranke o Vas. Moj obdiv ale nema v sebe ani naznak zavisti, ale naopak je uprimny a uctivy. Nuz, a v tejto suvislosti, by sme si tu dovolil vyjadrit sa k Vasmu nazoru, ktory, samozrejme, plne respektujem. Citujem: „ze ...dakujete uctivo za vsetky komentare k nasmu prispevku... /az mi to pripada neuprimne stereotypne/.“ Pri pisani svojej priatelke som moje listy koncil s pozdravom: „Ciao!“ Bolo to podla oblubenej pesnicky z mojej mladosti: „Ciao, ciao, bambino!“ Nepacilo sa jej to, lebo nasa krasna a lubozvucna slovencina ma dostatok svojich krasnych slov. Nahradu za ciao som nasiel, v zavere sprievodneho listu, k baliku s darcekom, od mojej slachetnej sponzorky, ktora svoj list zakoncila takto: „Vazeny pan inzinier, bude to pre mna velka cest, ak odo mna prijmete tento moj maly a skromny darcek. Ostavam s prejavom dokonalej ucty k Vam... “ Tento zaver som skratil a zacal som potom pouzivat slovne spojenia so slovami: „s uctou, uctivo, a tak dalej...“ Dalsia moja pripomienka sa tyka dalsieho Vasho vystizneho nazoru. Citujem: „Vasa "Lucie Bila v kupeloch – s anotaciou a poznamkami" mi v ziadnom pripade nepripada ako scifi zaner, do ktoreho ste ho zaradili a dokonca ani neviem, ci by zniesol kriteria niektoreho z literarnych zanrov, tak ako ich pozname.“ Ano, suhlasim s Vami, ale neviem, ze ci moja snaha o napravu dopadla dobre. Namiesto „SciFi“ som tam teda dal „poviedka“, co mozno nevyznelo dobre, lebo prave predchadzajuce pokracovania sa skor ponasali, teda aspon priblizne, na poviedky. Naopak, prave ta cast, ktoru som oznacil ako poviedku, sa aspon priblizne skor podobala na SciFi. Nuz co, tak vyslo. Nebol v tom z mojej strany ziadny vedlajsi a neuprimny zamer. Dalsia moja pripomienka sa tyka dalsieho Vasho vystizneho nazoru. Citujem: „Citovy vztah otca so synom je pekna vec, ale tak ako ho odprezentuvate Vy, to je dalsi z momentov, ktory odradza.“ Ano, mate pravdu, je to tak, ale neviem si pomoct, aj ked si to vo vsetkych dosledkoch plne uvedomujem. Je to zrejmy priklad krajneho pristupu. Kvoli porovnaniu uvadzam opacny, pomerne znamy, krajny pristup: Johann Strauss starsi chorobne ziarlil na uspechy svojho nadanejsieho syna Johanna Straussa mladsieho. Samozrejme, ze sa nemienim prirovnavat k tymto genialnym tvorcom. Uvadzam to iba ako opacnu krajnost, lebo moj syn je taktiez nadanejsi ako ja. Dalej Vas citujem: „Verte mi, kym som sa takto rozhodol, precital som si vsetky Vase, tu vlozene prispevky /i komentáre k nim/, ale podobne ako drviva vacsina, ktora si ich precítala a nevyjadrila sa, bol som s nimi dodnes na jednej parkete.“ Ako znamy a uspesny pravnik to viete urcite lepsie, ako ja, ze hlas, aj drvivej vacsiny, by nemal uplne umlcat hlas mensiny, takze, pokial by sa vyskytol, v danom pripade, co i len jediny hlas mensiny, tak by sa mal brat aj on do uvahy. Mozno, ze to boli prave iba taketo malicke hlasy, ale ja som ich tam zopar nasiel, a budem uprimny, ze ma to velmi potesilo. To je teda jeden z mojich dovodov, ze preco pisem aj do „Citanie madness“. Porovnal som to aj so zahranicnym skolenim alebo s kurzom v zahranici, o takzvanom kreativnom pisani, ktory mi zaplatila moja slachetna sponzorka, a kde sposoby vyucby boli v niektorych smeroch podobne: Ziaci, tedy my, sme tam pisali svoje rozne kratke literarne utvary, podla akehosi dopredu predlozeneho rozvrhu hodin. Nasi ucitelia ich potom posudzovali a vyjadrili sa k nim kladne alebo zaporne. Budem hovorit iba za seba, ale ja som mal radsej tie zaporne hodnotenia, a to z jednoduchych dovodov: V kladnom hodnoteni sa iba povedalo, ze to bolo fajn. Ale co dalej? Naopak, v tom zapornom sa hovorilo o tom, ze tam chybalo to a ono, ze tam bolo zbytocne uvadzat to a ono, a tak dalej... Takze, podla mna, vlastne hlavnym ucelom bolo prijimat nie tie kladne, ale tie zaporne hodnotenia, a cim viac bolo takychto zapornych hodnoteni viac, tak tym to bolo lepsie. Opakovanie je matkou mudrosti. Nakoniec Vam teda predkladam svoj zaverecny nazor, s ktorym pravdepodobne nebudete suhlasit, a to z tychto dovodov: Bude Vam to opatovne pripadat neuprimne stereotypne. To, ze ja Vam nato budem iba opatovne odpovedat, ze to bolo uprimne, tak to Vas pravdepodobne nepresvedci, podobne, ako mnou zmeneny znamy vyrok, znameho astronoma: „A predsa je to uprimne!“ Takze, podla mojho nazoru, ja, osobne Vas, povazujem za jedneho z vynikajucich ucitelov, pre to skutocne a prave kreativne pisanie! Nuz, a uplne na zaver, prijmite, prosim, moje uprimne ospravedlnenie za to, ze som Vas takymto nevhodnym sposobom oberal o Vas, tak drahocenny cas, ktory ste stracal pri citani mojich takzvanych SciFi pisackach a takzvanych poviedkovych pisackach, a tak dalej... , ako aj pri citani tejto mojej nesuvislej a znacne ukecanej mejlovej spravy, s uctou, Augustin Gugu Sokol. Moja odpoved, na komentar, k mojmu literarnemu prispevku: „Lucie Bíla v kúpeľoch – s anotáciou a poznámkami, 9. pokračovanie“, od Jozefa Golena, z 15. jula 2010, o 14:22:36 hod: Ahoj Jozef, prijimam Tvoj navrh na potykanie a pokusim sa Ti odpovedat. Bude to ale aj s ohladom na komentar, od pana podplukovnika JUDr. Miroslava Kapustu, ktory mne taktiez pripadal velmi trefny. Pripomina mi to vychodniarsky vtip o tom, ze ako pes skusal, skusal, az si ho nakoniec polamal, lebo to skusal na drevenom psovi, teda vlastne na drevenej sucke. Mozno to nevyznieva vobec ako vtip, ale mozno, ze stoji za pokus si to predstavit. Na prvy pohlad suhlasim s Tebou. Citujem: „Tak toto nie je zaner, ktory by mal s sci-fi vobec nieco spolocne. (...) Pride mi to skor ako chaby pokus o recesiu...“ Ano, ved aj preco nie? Nakoniec, aj chaby pokus o recesiu je predsa len nejaky ten pokus. Ale k tomu sa este vratim. Pokusim sa najskor odpovedat na Tvoje otazky. Citujem: „... sa pytam na zamer, temu a hlavnu myslienku tvojho diela... “. V podstate bol to iba pokus, podla stareho a dobreho sposobu postupnych pokusov a naslednych omylov, a tak dalej... Pri tom tych omylov bolo neurekom. Ale tak uz to chodi. Takze zamer bol pokus a zrejme to bol neuspesny pokus. Mozno, ze sa mi na buduce vydari uspesnejsi pokus. Tema bola, ze aj takymto sposobom by sa dal takyto pokus odskusat. Myslienka bola, ze to bolo mohlo byt aj nieco nove, ale mozno, ze to bolo nove iba z mojho hladiska. Nakoniec, hlavna myslienka bola urobit nieco, co by malo za nasledok jav, o ktory som sa tak casto pokusal, v nadeji, ze sa mi to niekedy predsa len podari. Tento jav ma aj svoj honosny odborny nazov: „Informacna spatna vazba.“ Nuz a ja nerad pouzivam, ale hlavne nerad zneuzivam taketo odborne nazvy. A teraz o tom SciFi: Mal som to stastie, ze som sa zucastnil mnohych zaujimavych rozhovorov na tuto temu, a s odbornikmi, a kedze su to moji vzacni a blizki priatelia, tak uvadzam ich bez vedeckych a akademickych titulov, ktore si ale plne zasluzia. Boli to Frantiska Vrbenska, Scarlett Rauschgoldova a Ondrej Herec. Preto, aj vysledok diskusie bol velmi zaujimavy a poucny: Ondrej Herec uprednostnuje nazov SF, teda Speculative Fiction, ktory ako mnozina, zahrnuje v sebe aj podmnoziny, ako su SciFi, Fantasy, Horror, a tak dalej... Rozpravali sme sa aj o prietorocase, a to presne v tom zmysle, ako som to popisal aj v nasej Lucii. Nuz a teraz, konecne to poviem na cele usta: ak som to tam takto napisal, tak potom to mozno predsa len ma nieco spolocne aj so SciFi, lebo to mnohym pomoze v tom, aby lepsie pochopili aj mnohe dalsie SciFi, a tak dalej... Augustin Gugu Sokol.  

Na rade je moja reakcia, vo forme auto komentára, na Aradisa (citujem): „Nemal by som tu do toho zasahovať pod cudzí príspevok, ale toto je achilova päta madnessu, že nemá voľný chat... „ – Táto časť Aradisovho komentáru sa aj mňa bezprostredne dotýka. Ale najprv na margo údajného zasahovania pod cudzí príspevok. Predovšetkým si dovoľujem zdôrazniť, že nie je vždy efektívne rozdeľovať príspevky na cudzie a nie cudzie. Prečo? Veď sú to naše príspevky, ktorých písanie a následné čítanie by nám všetkým malo dávať potešenie z písania a čítania. Takže podľa môjho názoru, mal by si podľa možnosti zasahovať čím viac, tým lepšie. Teda aspoň mne to vôbec nevadí. Skôr naopak. Už dopredu Ti ďakujem za eventuálne ďalšie zasahovania. Je to veľmi dôležitá a funkčná spätná väzba pri písaní. By the way, bez toho sa vôbec nedajú písať, ale hlavne odlaďovať počítačové programy. Iba podotýkam, bez predstieranej a prehnanej skromnosti, že na rozdiel od programovania, ktoré sa mi behom mnohoročnej praxe už podarilo celkom slušne zvládnuť – tak pri písaní príspevkom do madnessu som ešte iba úplný začiatočník. A zrejme ešte nejakú chvíľku to bude u mňa pretrvávať. Tak a teraz už in media res k Achillovej päte madnessu. Ja vidím tú Achillovu pätu aj inde. Mne by až tak absencia voľného chatu ani nechýbala. Osobne väčšinou dávam prednosť osobnému styku. Napríklad, už aj preto, že iba tak sa dá plesknúť po peknom ženskom zadku. Omnoho viac mi chýba, že zatiaľ v madnesse ešte vôbec nefunguje mechanizmus dodatočných úprav už publikovaných príspevkov. Možno sú aj takí autori, ktorí zvládnu bez problémov napísať svoj príspevok na jeden šup a to tak, že je úplne O. K.! Nuž ja k takýmto machrom rozhodne nepatrím – a pravdepodobne ešte dlho ani patriť nebudem. Možno je to choroba z povalia starého programátora. Tak, ako napríklad silikóza (zaprášenie pľúc) je choroba z povolania starého baníka. Kedysi sme vo svojom kruhu starých a dobrých priateľov vymysleli aj takýto vtip, vo forme otázky a odpovede: Otázka: „Prečo spermie nie sú aj v prášku, ako napríklad sušené mlieko?“ Správna odpoveď: „Lebo niektoré ženy by mohli dostať silikózu!“ Ja problém dodatočných úprav svojich príspevkov riešim zatiaľ iba tak, že napíšem do madnessu nový príspevok, ktorý nazvem ako: „Horúce leto – novší variant“. Ostáva potom už iba vyriešiť problém, akým spôsobom by sa dal starší variant z madnessu odstrániť. Zrejme by sa bolo treba spojiť s administrátorom madnessu – a následne ho aj pekne poprosiť, aby starší variant odstránil. Bol by som rád, keby mi niekto z Vás všetkých poradil, ako by som to mohol čo najjednoduchšie urobiť. Už dopredu ďakujem za dobrú radu, s úctou, Augustin Sokol.  

Odpovedám najprv svojim auto komentárom, na komentár Radana Furiela (citujem): „a ja ti teraz fakt neverím ani pol slova... Priveľmi pripomínaš Michala Guľôčku...“ .Začnem rafinovane odzadu: neviem, kto je Michal Guľôčka. Nuž a čo sa týka Tvojho názoru, že mi fakt neveríš ani pol slova, tak plne rešpektujem Tvoj názor. Inými slovami, s tým pravdepodobne už asi ani nič nemôžem urobiť. Viera je viera. Spolu s nádejou a láskou sú to tri najdôležitejšie veci v ľudskom živote. A keďže nádej umiera posledná, jedine môžem iba dúfať, že možno svoj názor niekedy zmeníš, s úctou, Augustin Sokol.  

Odpovedám jednou ranou na komentáre od Radana Furiela a od Aradis – a zároveň aj im úctivo ďakujem, že si na úkor svojho vzácneho času našili čas a prečítali si nielen môj príspevok, ale navyše zrejme aj moje pomerne obšírne auto komentáre. Pravdu má Aradis: nie som alternick. Som originál Augustin Sokol. Podobne je originál aj môj dvanásťročný syn Augustin Sokol jr., ktorý je taktiež v tomto zozname spisovateľov: „Čítanie.madness.sk“. By the way, je to omnoho lepší – a hlavne modernejší, inovatívny a perspektívnejši „spisovateľ“ ako som ja. S úctou Augustin Sokol.  

Odpovedám na komentár od Animae Mundi – a zároveň mu aj úctivo ďakujem, že si na úkor svojho vzácneho času našiel čas a prečítal si nielen môj príspevok, ale navyše zrejme aj môj pomerne obšírny auto komentár o národniarskej ex poslankyni. Tento komentár je totižto o niečo ešte dlhší, ako môj samotný príspevok. By the way, Tvoja dedukcia bola správna: nejedná sa o Annu Belousovú rodenú Malíkovú, lebo táto je ešte stále „in“ – a moja ex poslankyňa je už „out“. Okrem toho pani Belousová má pekný a proporcionálne tvarovaný zadok, k svojej taktiež peknej a pestovanej postave – a podľa môjho názoru nemá celulitídu. Určite to samozrejme neviem, lebo nemal som tú česť a to šťastie chytiť ju za zadok. I am sorry. S úctou Augustin Sokol.  

Ešte doplním svoj komentár ku komentáru Radana Furiela o najnovšie informácie, ktoré som získal dnes poobede pri stretnutí s pani národniarskou ex poslankyňou: Je to dobrý pocit, keď si náhodou vypočujete z iných úst vtip, ktorý ste ešte kedysi dávno vymýšľali v pohodlnom kruhu svojich starých dobrých priateľov. Ako napríklad tento: „Pri Niagarských vodopádoch sa pekná mladá reportérka pýta Američana, Rusa a Slováka, že na čo myslia, keď vidia tento nádherný vodopád. Američan odpovedá, že myslí na to, ako by tu vybudoval ešte viacej prosperujúce turistické centrum. Rus odpovedá, že myslí na to, ako by tu vybudoval ešte výkonnejšiu vodnú elektráreň. Nuž a nakoniec Slovák odpovedá, že myslí na to, ako by sa pomiloval s peknou mladou ženou. Reportérka sa potom Slováka pýta, že prečo práve teraz myslí na milovanie. Slovák na to odpovie, že on stále myslí iba na milovanie!“ Prečo som si na to spomenul? Nuž diskutoval som s národniarskou ex poslankyňou o tomto mojom príspevku. Síce sa najprv pousmiala, ale potom už nasledovali jej výčitky. Najprv mi vyčítala, že som tam uviedol maďarskú pesničku košických čavargošov. Vraj to vôbec nie sú tí praví rodu verní Slováci. Zmohol som sa iba na typické: and why not?! Potom mi vyčítala, že môj postoj k tejto historickej udalosti našich novodobých dejín minulého storočia je dehonestujúci. Tu som už nabral druhý dych. Vypomáhal som si s teóriou relativity: relatívne k postojom našich vtedajších (a samozrejme aj súčasných) politických a vojenských vysoko postavených funkcionárov, byrokratov, aparátnikov a papalášov, môj postoj vôbec nie je až tak dehonestujúci. Skôr naopak. Veď je to iba môj pravdivý a úprimný popis zmiešaných pocitov vojaka, ktorý nemá inú možnosť, ako akceptovať často aj úplne nezmyselné a rozporuplné rozkazy nadriadených. Totižto o rozkaze sa nediskutuje. Rozkaz sa musí najprv bezodkladne vykonať. Síce neskôr je dodatočne prípustná aj sťažnosť. A kde? Napríklad, na lampárni... Kto to nezažil na vlastnej koži, tak ten to iba ťažko pochopí. Ako sa hovorí, do tretice všetko najlepšie. Tu sa mi už konečne podarilo útok odvrátiť. Posledná, tretia výčitka znela, že môj postoj nebol iba dehonestujúci, ale navyše, čo je ešte horšie, nebol pre Slováka ani dôstojný. Tak som jej porozprával vtip o tom, že na čo myslí Slovák pri Niagarských vodopádoch. Pridal som k tomu aj doslova rukolapný dôkaz: zoširoka som sa rukou rozohnal a plesol som ju roztvorenou dlaňou po jej veľkom a širokom celulitídovom zadku. Plesklo to ako rana z delobuchu. Jej reakcia ma prekvapila: rozosmiala sa prenikavým smiechom! V duchu som uvažoval aj o jej eventuálnych sklonoch k masochizmu. Zaspieval som jej preto tíško do uška svoju pesničku: „Masochista schvátený chtíčom beží k svojej milej. Tĺkli sa vzájomne bičom, v prepychovej vile!“ Opäť sa hlasne rozosmiala. Potom moju pesničku aj pochválila. Koniec dobrý, všetko dobré!  

Odpovedám na komentár Radana Furiela a súčane mu aj ďakujem, že môj príspevok navyše aj odporúčal. Čo sa týka vierohodnosti príspevku, tak je fakt pravdivý. Môže Ti to dosvedčiť napríklad aj protagonistka tohto príbehu, pani Lucia. Lucia totižto so mnou aj spolupracovala pri písaní tohto príbehu – a taktiež aj súhlasila s tým, aby som uviedol jej skutočné krstné meno Lucia. Zdôvodnila to tým, že na ten príbeh si rada zaspomína. Pani Lucia totižto napriek svojmu veku vyzerá mlado a sviežo. Je to kočka, alebo ako sama komentovala tento môj kompliment, ani nie tak celkom kočka, ale skôr dospelá a skúsená levica! S úctou, Augustin Sokol.  

Opäť využívam formu komentáru k oprave v tomto mojom príspevku. Hneď na začiatku príspevku je chyba: "Vianoce roku 1960 slávime o týždeň skôr." Správne má byť: "Vianoce roku 1959 slávime o týždeň skôr." S touto opravou potom súvisí aj ďalšia chyba v závere príspevku: "Spomenie si na tohoročné Vianoce." Správne má byť: "Spomenie si na minuloročné Vianoce." Ospravedlňujem sa za tieto chyby, ktoré vznikli aj kvôli tomu, že je to autobiografická a pravdivá poviedku. Pri jej písaní zohrali svoju úlohu aj moje emócie. Ďakujem za pochopenie, s úctou, Augustin Sokol.  

V rámci komentára k svojmu vlastnému príspevku ho ešte doplňujem. Po prvé, v príspevku totiž nie je uvedený zdroj, preto ho hneď za anotáciou doplňujem: Zdroj: Hovorí sa, že vraj všetko so všetkým súvisí. Súvislosti sú umocnené večnými tajomstvami, ktoré sa ako zázračné zlaté nite preplietajú celými dejinami ľudstva. A poslaním tajomstiev je ich odhaľovanie. V tomto prípade je tajomstvo ukryté v rozpore medzi dôveryhodnosťou zdroja matematickej logiky, proti ktorej tu stoja dejiny, s dôveryhodnosťou, ktorá je vždy iba v službách mocných. Jedným z dôsledkov Druhej vety termodynamickej je, že ak priložíme k sebe horúci a chladný predmet, tak sa ich teploty po čase vyrovnajú. Chce to teda len čas. Platí to aj pre dôveryhodnosť zdrojov. A aj pre náš zdroj, ktorým je rukopis z pozostalosti môjho, žiaľ už nebohého priateľa, JUDr. Štefana Boreckého. Česť jeho pamiatke! Ďalej je tento pôvodný zdroj uvádzaný iba ako rukopis. O rukopise som prvýkrát písal v malom románe Balkón, ktorý bol uverejňovaný na pokračovaniach v kulturologickom a literárnom mesačníku na Slovensku. Podľa kľúčových slov v rukopise som si ho overoval vo Wikipédii a u svojho priateľa a bývalého kolegu, doc. Ing. Debebe Legesseho, PhD., ktorý pochádza z Etiópie. Po druhé, v dôsledku doplnenia zdroja sa mení aj znenie prvého odseku popisu: Ruženec je jedným z mnohých tajomstiev, ktoré sa ukrývajú v templárskej tabuľke, ktorej jedno z pôvodných zobrazení je na stene Menelikovho chrámu v Lalibele v Etiópii (ďalej len tabuľka): Po tretie, doplňujem jednu z hlavných point úvahy o mimozemskom UFO, a to podstatnú skutočnosť, že nanoboty sú veľmi maličké: Nemožno vylúčiť ani mimozemský UFO. Napríklad, mimozemský lietajúci ROBOT s UMELOU INTELIGENCIOU. Veď aj my do vesmíru najprv vysielame lietajúce roboty. Ak chcú mimozemšťania prekonať obrovské vesmírne vzdialenosti, tak musia k tomu ovládať aj príslušné technológie. Malý mimozemský robot by mohol, z bezpečného úkrytu medzi vesmírnym odpadom na obežnej dráhe našej planéty, nepretržite vysielať množstvo mimozemských lietajúcich nanobotov. Nuž a stačí, aby k nám prenikol ich jediný nanobot. Potom sa už začne neobmedzene samočinne klonovať. Nanobot nie je viditeľný voľným okom, ale iba pod výkonným drobnohľadom. Je menší ako zrnko prachu. Môže byť súčasťou dažďovej kvapky alebo snehovej vločky alebo prachu v púštnej búrke. A práve rozľahlé púštne plochy na našej planéte sú miesta, kde sa môžu sústreďovať rozsiahle základne mimozemských lietajúcich nanobotov. Pravdepodobnosť identifikovania všetkých takýchto prilietajúcich nanobotov je veľmi malá. Je dokonca omnoho menšia, ako pravdepodobnosť, že už k nám prileteli, alebo, že čoskoro priletia. Účelom úvahy o mimozemskom UFO však nie je zdôrazňovať názorové rozdiely medzi vedcami a pilotmi, ale naopak, zbližovať ich.  

Dear Ketums, môj junior je systematický pragmatik a všetky Vaše literárne diela po ich našom spoločnom prečítaní hodnotí an block ako vynikajúce!! Obaja by sme boli veľmi radi, ak by ste všetky tieto svoje literárne diela uverejnili v Táboráku - nuž a keď nie všetky, tak aspoň skoro všetky. S úctou, Augustin Sokol a syn Augustin Sokol jr.  

Dear Ketums, môj junior je systematický pragmatik a všetky Vaše literárne diela po ich našom spoločnom prečítaní hodnotí an block ako vynikajúce!! Obaja by sme boli veľmi radi, ak by ste všetky tieto svoje literárne diela uverejnili v Táboráku - nuž a keď nie všetky, tak aspoň skoro všetky. S úctou, Augustin Sokol a syn Augustin Sokol jr.  

Dear Ketums, môj junior je systematický pragmatik a všetky Vaše literárne diela po ich našom spoločnom prečítaní hodnotí an block ako vynikajúce!! Obaja by sme boli veľmi radi, ak by ste všetky tieto svoje literárne diela uverejnili v Táboráku - nuž a keď nie všetky, tak aspoň skoro všetky. S úctou, Augustin Sokol a syn Augustin Sokol jr.