čítala som to niekoľkokrát a zakaždým som sa upevnila v tom, že sa mi to nepáči. mám rada surovosť, mám rada úchylnosť, v tom to nie je.
akosi sa mi vôbec nepozdáva forma.
mám z toho pocit prázdnej údernosti.
vo väčšine vecí súhlasím s Borisom. najmä ten gombíček mi veľmi udrel do očí...
chvíľu som rozmýšľala, či sa vy cítite tak prepracovane a ventilujete si to poviedkou (ja viem, vo fórach sa tyká, ale vám budem vykať asi navždy :D ), potom som sa spýtala samej seba, PREČO? neprišli ste mi nadmieru vystresovaný nikdy :)
a ešte som chcela podotknúť pár faktických vecí v úvode. myslím, že slečna si dvakrát zopla vlasy, dvakrát sa obliekla (jedine, že druhýkrát by si dávala kabát alebo niečo také) a dvakrát sa upravovala v kúpeľni... na to si treba dávať pozor :)
Ďakujem za komentáre, či kritické alebo priaznivé (aj keď tých bolo pomenej :D ) a len tak mimochodom by som rada poznamenala, že aj keď to možno pôsobí mechanicky a umelo, tak ja tvorím spôsobom, že to napíšem rovno "z brucha", čiže sa nad tým ani veľmi nezamýšľam... "poeta natus" :D (to je akože vtip, ak by to niekto nepochopil a chcel by mi povedať, nech si nenamýšľam ;) )
No nech idú všetci niekam, ja som mala pri tejto básni zimomriavky už keď som ju čítala prvýkrát.Začína tak rozvláčne a potom sa priam hystericky stupňuje, čo je umocnené skracovaním veršov a opakovaním slov, či používaním súzvučných slov...