Impresionisticke miniatury, ktore mi vela nehovoria. Avsak celkom obratne su prva a tretia skresane, otvara to nove interpretacie, ktore vsak, obavam sa, ze neprekracuju priemer stredneho prudu. Dvojka ma ambiciu oslovit dost ludi, najma svojou priamociarostou a schopnostou sugescie - lahko sa da do nej preniknut, "vcitit", predstavit si.
Uz dlhsie som nic od teba necital. Teraz som to skusil a bohuzial vidim, ze si sa nikam neposunul, teda vies obratnejsie pisat, narabat so slovami a uz tebou overenymi postupmi, co ma tiez svoje plusy. Nemal by si vsak dookola omielat to iste, cez takmer totoznu obraznost pisat o vztahoch a problemoch vo vztahoch. Tvoje texty boli vzdy lahsie uchopitelnejsie, citatelnejsie, to je asi aj zaruka citanosti. Nemam nic proti tomu. Mohol by si, ale skusit aj nieco ine, ta zmena by sa nemusela vylucne dotykat temy.
Nazov predpovedal, ze moze ist o kvalitnu basen, dokonca sa to tak zacalo aj vyvijat.
Obraznost mi je blizka. Najma obraznost zo zaciatku.
Vacsi zadrhel nastal so zatvorkou a text ktory nasledoval po nej je prilis akoby zviazany s autorskym subjektom, akoby prislo klasicke odkazovanie na skutocnost cez uz tradicne metafory sucasnej strednoprudovej poezie. Nevravim, ze dobra basen musi byt zbavena emocii, nemali by tam vsak byt vlozene tak okato. Hoci je tu urcita davka viacznacnosti (najma prva strofa), vychadzami mi z toho ukoncenie vztahu ("miesto/stale pali/nasimi odtlackami", "pármi vriacich/jasných očí", "cestou k sebe"), najviac to potvrdzuje asi zaver, kde je mozno naznacena nadej zachrany alebo posledne zachvevy tohto vztahu poslednymi versami "a jeden/ešte vŕzga".
nesmierne predvídateľné a prvoplánové, s literatúrou to nemá asi ani nič spoločné, prirovnal by som to skôr k nápadom, ktoré vznikli pri stretnutí s priateľmi, zasmiali ste sa, ale ako literárny text nie.
Verbalizmus mi čiatočne evokoval niektoré Péretove texty, no v tomto prípade mi to prekážalo. Je možné, že to bolo príliš malou absurdnosťou obrazov, akú by som očakával od takých textov. Tu by sa mi žiadalo nechať to odležať a preškrtať, jednoducho sa k tomu vrátiť.
Tento text je príťažlivo nepreniknuteľný. Je mi sympatické také definovanie pocitov, nie vymenovanie. Zrejme ide tiež o zachytenie momentu (myšlienky, úvahy). To detstvo na konci vytvára zaujímavé napätie.
O dosť zrozumiteľnejšia oproti ostatným (niektorým). Považujem to za také momentálne zamyslenie, spomínanie ako je to aj naznačené v závere. Páčia sa mi tie dve línie - liečba nádchy a spomienky na vzťah.