Priame komentáre od dietaBabylonu (10)

3x ako mramorove spomienky - nasladly gycik zahltene privlastkami  

v dolinach - kuly  

prekecane  

a?  

uz si zacala davat tie nove veci? necitit ziadny rozdiel.  

[i]On nepochopil úsmešok, dôverne jej hľadel do očú. Celá tvár jeho bola ako vymenená. Spotvorené črty obliate boli rumencom. Nával citu, lásky, radosti mu pošklbával vyšnou masívnou gambou. Starej uľútilo sa ho. Veď on nie vina, že takýto prišiel na svet. Dosť, čo ho osud bije – i ona má proti nemu povstať? Pohliadla naň mäkko i položila dlaň na jeho tvrdé vlasy. „A kto ti to povedal, môj syn, že budeš naším zaťom?“ [/i]  

[i]nastalo ticho také ako vravíš ‘hlasné’ zadržal si dych a vydýchol ‘je upratané’ v duši jedna kocka búši rubikonova[/i]  

[i]Bola by taká, aby sa o nej nemuselo písať. Písalo by sa iba o písaní o nej. (Ako napríklad teraz?) Bola by predmetom jediného môjho písania. Toto jediné moje písanie by muselo prebiehať neosobne. Bola by taká, že by sa v súvislosti s písaním o nej nemusela používať paradigma slovies „musieť“ a „nemusieť“. Bola by jednou z tém jediného môjho písania o bytostiach jej pohlavia. (Bolo by to však iba gramatické pohlavie.) Bola by podnetom na také interpretácie, ktoré by ju posúvali do oblasti čírej fikcie či metafory. Bola by taká od prvej chvíle. Bola by skutočne metaforou, ale iba vtedy, keby ju niekto – tým niekým by mohlo byť to, čo by sa dalo vtesnať do toho, čo označujeme osobným zámenom „ja“ – previedol cez most transkripcie. Bola by, samozrejme, nejednoznačnou metaforou: jej metaforizovaná prítomnosť, zakliata do písma, by ani v najmenšom neobjasňovala, či sa píše o veci vyššej alebo nižšej. Bola by naozaj zakliata, a preto: boli by: hrad, rytier, drak. Možno to, čomu hovoríme „ja“, by mohlo byť tým rytierom. (To sotva.) Bola by manifestáciou súcna, úzko spätého s dynamizmom gramatických vzťahov. Tie vzťahy, tie spletence, by predstavovali sedem dračích hláv. Bola by niečím, čo by presahovalo takúto manifestáciu, prekonávala by sedem stupňov dozrievania. Bola by mimo syntaktických vzťahov, aj keď písanie o nej by vznikalo ako dôsledok schopnosti vytvárať také vzťahy. (Hrad.) Bola by iba natoľko imaginárna, nakoľko sú imaginárne vlastnosti jazyka, v ktorom sa o nej píše, hovorí, číta. Bola by bezo zvyšku a naplno obsiahnutá iba vo svojej absencii, nech už sa tá absencia manifestuje v čomkoľvek. [/i]  

no neviem, ci sa ti niekto na to da, ma to strasny refren  

Včera večer skoro ráno na brehu slanosladkej rieky si smutnooké dievča presýpalo piesok z dlane do dlane darovalo si čas zdvihol sa vietor odfúklo chvíľu v rieke sa mihla biela veľryba a s vetrom sa smiala dievča zdvihlo zrak a na pokosených lúkach naokolo zavládla tíš potmelo sa umrela reč zavlnil sa kŕdeľ húf svorka svätojánskych mušiek leteli k nebu za bleskozvodnou už sa ničoho nebojí smutnooké dievča rozkolísané mláďa nádych a výdych pritúlená k bielej veľrybe