k poznámke o dvoch básňach - nie, nejde o dve básne, je to len jedna jedinká, na jedno jedinké téma len z dvoch uhlov pohľadu ...
ak by to boli dve
uverejnila by som to ako dve básne
fred - áno, ten opisný prvok je tam však zámerne ...
Včera boli tváre v tichu. Ticho malo trpkú príchuť. Príchuť lepidla.
túto časť básne považujem za veľmi dobrý moment
ale prečo potom tie bozky?
opäť sa mi páči tá ďalšia pasáž
až k zvratu
Ani chuťové poháre už nič necítia.
mi pripadá, ako by si k svojmu záveru lepil, len aby to rytmicky zapadlo ...
opakoavnie slov
ako napríklad tu
dokola a dokola je dosť riskantné
moc odbre viem, že i keď mi to niekedy sedí do toho, čo chcem povedať, čitateľovi to často spôsobí mierne povedané otras
a ... vyvarovala by som sa tej až teatrálnej krvi ...
pripomína mi to básničku dievčaťa, ktoré sa v 19tom storočí zamýšľa sa nad tým, aké to bude až sa po prvý krát zaľúbi ... predstaví si to a pod tlakom toho, píše
je to sladké
možno až moc
píšeš
"Čierna vlna na modrej tráve.
Červená lúka a zelené slnko."
prečo za tým hneď vysvetlenie o abstrakcii a neskutočnosti?
Tak buď daj čitateľovi ten pocit, alebo vysvetlenie - oboje naraz pôsobí ako páľava na zasneženom kopci, milé ale nepasuje to ...
kedysi som rozposielala petíciu za vyhlásenie štátneho sviatu na SAMUELA, on ten SAMO SATO, to je vám človek, to bude asi nejaký príbuzný toho NIEKTO, že?
mne tam možno vadí akorát tošku to slovko trasľavý, vždy sa mi u toho zasociujú trasľavé kolená, ale inak fajn, toto je na básňach niekedy to nespravodlivé, že žiaden nemáme šancu pochopiť pravý zmysel autorových slov