mne sa najviac páčil začiatok, potom som došla k slovu "kinetickú" čo ma mierne vystrašilo, lebo fyziku neznášam ....
potom to bolo také skákanie, škoda, že si nezostal pri jednom spôsobe, alebo štýle (neviem ako to nazvať), lebo som v tom mala trochu chaos
možno je to ošúchaná téma, a preto na to budem hľadieť, ako na "skúšku", klasiku, ktorou prechádza veľa autorov. Mám pre teba (dúfam) príjemnú správu, lebo si ňou prešiel veľmi dobre :o) Páčilo sa mi to, a ak by som mala hodnotiť LEN ako si zvládol túto tému, dostal by si aj 10 bodov (možnože 9, niekedy záleží aj od nálady).
niečo mi chýbalo, možno viac nadhľadu, alebo naopak zainteresovanosti...opisy boli fajn, niekedy až priveľa,posledné časti už nemali čím prekvapiť...
bolo to ako hranie sa s pomarančom, odkrajuješ z neho, pomaly, postupne...dávaš si do ústu pred niekým...
no mne by sa páčilo viac, keby si hneď na začiatku vstala a hodila ho do tej osoby... to za nechá rozhodne väčší dojem :o)
ak to však malo byť vyžívanie sa v obrazoch, potom to bolo fajn...minimálne opisy však hovoria o tom, že slovnú zásobu máš slušnú :o)
záver by síce vyhovoval trochu silnejší, slovo želatina mi vadilo (lebo niekto koho poznám, robí neuveriteľné želatínové zákusky, jednoducho nemôžem spájať želatínu s niečim nepríjemným), ale ináč celkom zaujímavá predstava budúcnosti, dalo sa tomu veriť, fajn :o)
v závere som našla najmenej tri zaujímavé myšlienky, ktoré by sami osebe mohli byť záverom...
Zopár krát mi vadili "a" vo vetách, x-krát použité, možno by bolo dobré to prerozdeliť...
sú autori, ktorí píšu nahustene, ale zároveň strašne pútavo, napr. Marques, 100 rokov samoty, možno by sa ním mohol nechať inšpirovať, lebo takýto text potrebuje silné vodítko pre čitateľa, napr. dej, stupňovanie, a podobne...
reálne napísané, s nadhľadom a štipkou irónie...
už som ti chcela vytknúť dej, ale zisťujem, že je to nezaradené...takže fajn
začiatok mi trochu pokazili chyby,vyruší to zo sústredenia a naozaj sa používa "s cukrami"? Dosť mi to reže uši, ale ak nie, tak potom prepáč...
ak si chcel zobraziť také klasicko - neklasické posedenie v kaviarni, tak si to urobil celkom dobre..
bolo to vcelku prirodzené, trochu mi vadili silnejšie slová, ale to je mojou osobou a mojimi chuťami...
mimo toho to bolo plynulé, až na jedno miesto, kde mi dvakrát za sebou vadili opakujúce sa slová...
v závere som celkom nepochopila, či si chcela ukázať, že je straaašne starý, alebo blúznil, ale keďže tá prvá možnosť je atraktívnejšia, predpokladám túto...
príbeh s vláčikom mal v sebe peknú myšlienku...najviac sa mi páčilo, keď si písala o abstraktný veciach...
nevšímaj si tie poznámky, môj celkový dojem je veľmi kladný :o))
mne sa rym dieru-vieru paci...mozno je trosku otrepany, ale tu mi znie prirodzene, nie je umelo nasadeny...
aj mne sa paci zaver, najmenej tretia sloha...
zaujímavé, dobre sa to číta, aj keď asi dvakrát ma zvlášne volená veta vytrhla zo sústredenia...
tento život sám osebe nie je nič nové, ale pozadie, tabu témy mu dodali na pikantnosti - neskôr trochu klesla, ale to mi až tak nevadilo (okrem toho, zboznujem zivotopisne diela)
tá posledná veta mi však nesedí, je príliš opimistická a zvyšok tak vôbec nepôsobí
tie obvinenia cloveka beries dost zhurta, zlostne, obrazy su pre mna prisilne, skor si zapamatam v akom duchu bola basen, nez mravne poucenie...mozno trochu rafinovanosti by nezaskodilo
spojenie prutene vlasy sa mi celkom paci, ale co sa tyka poctu, niekedy menej je naozaj viac....ked uz o sviatkoch, tak prijemne sviatky (vela vody atd.) :o)
to je celkom dobry rozbeh s ktorym sa stotozni vela ludi a teraz by tam este mohlo byt nieco napr. do buducna, riesenie, alebo hocico, lebo vzhladom na moju podozrievavu povahu by som si myslela, ze je to vykrik o pomoc (asi aj je, len mozno nie az taky silny)
no, hlavne ten zaver asi budem musiet prepracovat...len tak mimochodom, tento pribeh nie je vymysleny (aj to bude dalsia moja chyba, ma to vyzniet realnejsie), a mala to byt len akasi spomienka niekoho na detstvo, teda cast z neho....