Priame komentáre od Springmay (29)

Džej ou, najviac si u mň zabodoval aforizmom Tehotenstvo - aké jednoduché a pritom málokomu to napadne. Ale aj ostatné sú dobré  

Toto je určite reakcia na povodne - súdiac podľa slov v básni. To Slovensko naše zaplavené sa odráža aj v tvorbe, najmä tých mierne postihnutých povodňami,pretože tí, čo prišli o nábytok, zariadenie, bohužiaľ, nemôžu na prispievanie ani pomyslieť...  

No ja by som potrebovala vysvetlenie, PREČO je toto báseň. Lebo podľa mňa ak je toto báseň, tak ňou môže byť už úplne hocijaký literárny útvar. Viem, že báseň sa nemusí rýmovať, ale toto mi pripadá ako próza, uložená do formy básne...  

No toto sa Ti podarilo ako ? V ten istý deň a skoro ten istý názov básne, či som Ťa inšpirovala ? Ale toto je pre mňa ťažké, ja tiež nechápem obsah básne, najmä jej 2. časť, a už vôbec neviem, čo je Belphegor, aj mňa (a možno aj iných) necháš v tom ?  

Hej, na prvý pohľad je to básnické vyjadrovanie, ale po podrobnejšom prečítaní vidím aj ja, že to stráca rytmus, aj keď si sa snažil.. Vidieť, že sa o poetické vyjadrenie snažíš a že na to máš, len treba asi viac čítať a skúšať.. a to platí aj pre mňa. Neboj sa, ja tiež bývam riadne skritizovaná za básne a tú poetickú reč" iných (aspoň zaitaľ) neviem ani čítať, nie ešte písať...  

Milý Bohdan ! Predovšetkým vitaj na tejto stránke, pretože už podľa tejto úvahy viem, že budeš na nej určite prínosom - že budeš svojimiúvahami a básňami nabádať ľudí zamýšľať sa nad bežnými vecami v živote, ktoré po dôkladnejšom vhliadnuti sú oveľa zaujímavejšie ako sa na 1.pohľad zdá... Medzi ne patrí aj IDENTITA ČLOVEKA, fenomén, okolo ktorého chodíme v denneom živote s frázami - spätným pohľadom "keď som bola malá," alebo pohľadom do budúcnosti "čo z neho bude, keď vyrastie",...Už keď povieme "bola som" je v tom filozofia, lebo sa v tom stretáva prítomný čas s minulým, teda premosťujeme naše terajšie "ja" s našim bývalým "ja". Sebavedomo hovoríme: JA SOM, pritom si ani dostatočne neuvedomujeme, kto je to JA... Pre mňa je to veľké mystérium bytia, rast človeka, tá úžasná premena od narodenia do staroby, rast a všetko, čo sa v tele človeka behom života mení.. Ale! Keď máme mať identitu - to je niečo stále, čo nás identifikuje ako odtlačok palca, musíme mať v sebe niečo stále, nemenné. A tým po fyzickej stránke je asi naše DNA a po duševnej naša duša...Veď keď povieme "naše telo" , hovoríme tým ja a telo, a navyhneme sa tomuto odhaleniu, ani keď povieme "mám telo". No to by som tu už mala dať ako úvahu... a nie ako komentár. Možno tu aj ja niečo pdobné vložím. Tak veľa úspechov na stránke MADNESS !  

Naozaj také vyznanie do mobilu. Ale tu - nechápem, ak to myslíš (s ňou) vážne, prečo si to zaradil medzi vtipy ?  

Toto sa Ti, milá Janka, veľmi podarilo, ja by som to videla aj v nejakej knižke -toto už je naozaj kvalitná tvorba pre deti - milé a navyše sa dieťa môže vžiť do pocitov živých tvorov v prírode !  

To je čo za báseň ? Veď to je vyslovene úvaha, a ak si niekto myslí niečo iné, tak už asi aj vtip sa dá nazvať básňou ???  

Pripadá mi to ako básnikova demonštrácia únavy zo života...  

Citadela, krátke ale výstižné - vo men to zanechalo pocit - asi ako sa môže cítiť samovrah - keď stratí zmysel, nemá ho kto zachrániť - ani sám sa nevládze už... kapitulácia pred životom... Niekedy aj málo slov vie povedať veľa.  

Nie ej to zlé, ale možno keby si sa s básňou viac pohral, mohlo to byť aj lepšie. A mne osobne nesedí názov básne s obsahom alebo nechápem...  

Účelom tejto poviedky bolo nechať zamyslieť sa čitateľa nad vzťahmi - veriaci, neveriaci, nad ich životnými hodnotami, názormi,... A siamské dvojčatá som zvolila ako extrémny príklad, lebo oni sú nútené byť stále spolu - takže ako je možná koexistencia veriaci - kontra ateista, tam, kde sa nedá utiecť jeden od druhého, napr. v rodine,. v pracovnom kolektíve, manželstve..  

Ja to chápem, je to jednoduché: ľudia súdia človeka podľa vonkajšieho vzhľadu - toho, čo je na nich a nie toho, čo je v nich...lebo to je ľahko prístupné zmyslom - a tak odsudzujú, na základe farby pokožky, akoby tá , ak je iná ako naša,bola pre nás nebezpečná... A zatiaľ vnútri nás zjednocuje červená krv - farba lásky a života...a ešte mnoho iného, veď sme všetci -ľudia.  

Lebo mi tam, keďže je deň matiek, chýbala nejaká báseň k ich dňu - čakala by som, že tam nájdem viac básní - veľmi veľa básní sa píše na túto stránku o všeličom ale čo matky - či nie sú hodne tvorby básní o nich ?  

Tak práve si dokázal, že aj o ničom sa dá napísať báseň. A môžeš sa pokúsiť aj o Guienssovu knihu rekordov - asi to bude najkratšia báseň na svete !  

Janka, ten nápad vložiť do básničky farby je dobrý, ale zdá sa mi, že tie rýmy si ceníš natoľko, že príliš sa im v básni podriaďuješ a často je to až na úkor kvality básne. Takže pozor, aby Ťa tie rýmy nezviedli natoľko, že sa v nej bude namiesto myšlienky dať skôr čítať "rým za každú cenu".  

Poviedka má pokračovanie, uvádzam len jej 1. časť, ďalšie časti uvediem podľa reakcií a v prípade záujmu väčšiny čitateľov.  

Flego, u mňa si zabodovala ! A navyše striedavo priama reč a pocity ženy - muža, v kontraste s chladným, necitlivým prístupom personálu k tomu asi pre ženu najťažšiemu áno či nie - veď je to jej osudové rozhodnutie, keďˇrozhoduje za seba a zároveň za niekoho, o jeho bytí či nebytí...či mu bude alebo nebude súdené spoznať tento pozemský svet.. A ako to prežíva kňaz. A medzi riadkami, že : láska nepozná hraníc kontra kňaz sa enmôže ženiť... Čítanie ma priam vťahuje do pocitov ženy, kňaza - až počuť výčitky svedomia v ich hlavách... Má to dobrý feeling...  

vidím, chcel si vyjadriť bolesť z rozchodu pomocu tejto básne - no nie je najhoršia, ale ani najlepšia - a pri tom vylievaní duše si sa dopustil niekoľkých preklepov...  

Janka, táto básnička sa Ti tiež podarila, zabodovala si u mňa - myslím, že si vystihla pocity mnohých matiek z rastu a vývoja, výchovy detí, z toho, ako sa pred očami rodičov z púčikov menia na kvietky, z kvetov na kvety - života. Pekné !  

Ja by som si to dovolila parafrázovať: Za určitých okolností je lepšie ísť skôr spať, aby sme sa vyspali do druhého dňa ako byť hore len tak pre nič za nič. Ale aj ten, čo žije pre nič, sa môže ešte spamätať.. P.S. ale bodujem ten tvoj aforizmus, nie môj...  

Dobré, ale by dobre spomenúť aj jeho matku - ale vidím, že sa snažíte a že ste veriaca.  

Janka, táto báseň sa Ti naozaj podarila - a môže byť zároveň pre deti ako aj pre dospelých. Je to plné citu k niečomu, o čom si bežne myslia ľudia, že nie je živé - ale ono je to rovnako živá bytosť ako my, len je to iná forma Ale to "jak by srdce zabili", no neviem.. ale namiesto jak" by som dala asi sťa", zdá sa mi to vhodnejšie do básne.  

SUPER NáPAD - zrýmovaný vtip, zdá sa, že si práve vymyslel novú literárnu kategóriu ! Napadlo mi, že to je dobrý spôsob, ako si lepšie zapamätať vtipy, keď sa rýmujú ! Už sa teším na ďalšie - lebo ja si tiež nepamätám vtipy - ani tie, čo sama vymyslím. Asi by som ich mohla slúsiť tiež zrýmovať. Takže body najmä za nápad.  

akubk, dobre som si tipla Tvoj vek a aj keď v Tvojom veku by čitateľ čakal niečo slohovo zaujímavejšie, je to dobré. Dobre si totiž vystihol "taký obyčajný všedný deň študenta", čo tiež dobre vystihujú práve tie opakujúce sa slová, ktoré ladia s opakujúcimi sa činnosťami. Podľa mňa, keby si volil iné slová s tým istým významom, už by to nebolo ono. A ten plnohodnotný deň, to si mal na mysli vloženie tohto príspevku, takže na konci to beriem ako prekvapivú pointu, a v úplnom závere ten Shit znamená, že by to chcelo predsa len k tomu plnohodnotnému dňu niečo viac...  

Janka, tá básnička je chutná, milá - vtáčik, ktorý má krídla a bojí sa versus človek, ktorý by aj lietal, keby mu pán Boh dal krídla... Báseň skoro ako od Rúfusa. Mimochodom, ten sa mi páči, ráta sa mi, že píše o prírode, o Božom nádhernom stvorení - totiž takýchto básní je v porovnaní s inými štýlmi z neznámych príčin žalostne málo... No a keďže ja rada tiež píšem takéto detské básničky, rada by som sa priradila ako 2. člen. A preto by som rad aniečo poslala na ukážku, ale neviem, ako... Tak sa maj pekne a veľa úspechov v ďalšej tvorbe !  

Bari, mne sa to páči - najmä ten štýl, keď vec hovori o sebe v 1. osobe, to je také zaujímavé. Neviem, koľko máš rokov, ale záleží skôr na napísanom. Len neviem, prečo si to vložila medzi rozptávky - čoveku takto postihnutému by sa takéto zaradenie určite nepáčilo. Skôr ako úvaha alebo fejtón. Len sa mi nepáči v závere to zovšeobecňovanie - ale asi si chcela poukázať, že právo žiť a dobrodenia života si má vážiť každý, bez rozdielu... Len pokračuj, zlepšuj sa, a skôr nejaké aktuálne témy - namiesto AIDS skôr nejakú nebzpečnú chrípku alebo niečo aktuálne..  

Mne sa to Sarinka, páčilo, ani slová nie sú zlé. A je to také chutné, vtipné, veľkonočné - a zvlášť sa mi páči: "...tajné kódy lásky odhalí...", akože komu to maľujeme, ten nás má rád a tomu to aj darujeme - a keby tá kraslica nebola príliš vydarená, vie, že to je z lásky...