„...no, ale vitaj! ...a ty, kdeže si bol...? Aha...tam, kde obyčajne... No ale takto verejne to priznávať...tie análne fixácie? Nebojíš sa..? Ale, ako som počula, to vlastne už je... verejné tajomstvo... A netráp sa, nič nie je zložité... Naopak, je to veľmi, veľmi jednoduché... Zober si taký príklad krýs... Tie vychádzajú z kanálov... postupne ... a za nimi ešte tie posledné, čo sa pre istotu obzerajú... Či sa už môžu pridať, aby mohli veľa a dobre rozprávať, ako smelo bojovali...v tej revolúcii... A potom sú ešte, vieš také... celkom posledné... nuž a tie sa vyšmyknú z... Veď ti/vám vravím...aké jednoduché..., a to sme ani nezačali rozbor... Alebo, žeby sme predsa len naťukli (aspoň na ukážku...?)...trošičku poodkryli „úzkosti smelého romantického autora“? a zľahučka odclonili krycí manéver /zakryli všetky otázniky...? “
...ja som dala...do diskutovanej témy...(a tým aj „do hry...“) ...iný pohľad...a seba...Bolo len otázkou času, kto... kedy...a ako...sa zahryzne... Nechcem tým povedať...že som na zahryznutie... Ale ako vidím, tak predsa len... aspoň na jednorazové... rovno na karotídy...
Rešpektujem každý názor...teda aj Tvoj ... Iba sa divím(?), prečo čítaš, čo a ako píšem(a detailne...), keď ťa tak „neznesiteľne rozčuľujem...“(„možno by nebolo od veci ...vedome sa zamyslieť... koho to vlastne vo mne vidíš...“)...
Ale k veci...sklamal si... „Nezmocnil si sa ponúkanej možnosti diskutovať...“ .. silou svojej literárnej kvality... (skôr Teba sa... zmocnila zlosť...). Prepáč mi...ale toto je podľa mňa...“ iba zavytie...psa Baskervillského... v slatinách..aj so sprievodnými efektmi...“
...A ako tak teraz pozerám... „aj s echom...naokolo...“ Nuž taká, „akási... anticharta“, ale zrejme aj „to“ musí byť... (...Mrzí ma len, že...s Tvojím podpisom na začiatku...)...
Neodpustím si...tento predslov/po prečítaní predchádzajúcich komentárov:
...pokiaľ viem....
...Vnímať...ženu/lásku ...ako partnera, ktorého prijímame už! bez... “klasického“... trvalého nutkania a potreby...meniť ho, vlastniť ho...A dať „k dispozícii... s v o j životný priestor...očistený od „hlušiny“...a ukázať priam láskavými slovami, že to môže byť dokonca...i napĺňajúce...(aj keď netvrdím... že večné...)
...na to musí byť človek...schopný plnej sebareflexie... emočne zrelý muž / „presekaný... poobtínaný...prebrúsený...“, nie len v rovine skúsenostnej... ale predovšetkým emočnej...
...Toto sa podľa mňa...v tejto básni odrazilo... O tom táto báseň "spieva"... A primerane k tomu mi...nie len „sadli“...použité výrazové prostriedky ...ale ešte aj podčiarkli!
...Určite by si mal ...“rámy... obrazy...holé steny...chrbty...lastovičky... holubice...“...prebásniť ...a pridať...!!! ...All You Need Is Love...
...poznám skoro identické miesto...a iste preto ma každá jedna veta oslovila, akoby som prekladala z kôpky na kôpku...nejaké letné skice...(a “ten platiteľ nájomného v plášti“...)...Pre mňa...idea... celé... výborné...(ešte som si pre istotu... pošúchala aj obe achilovky...aj, keď samozrejme...práve o nich reč nebola“...)
...obrazy ...čítam...počúvam...vidím...
...nekrátim... nedelím...nenásobím...beriem (tento krát...!)...tak, ako podávaš...
...hovorila som si...počkám, a potom mu to zrátam...aj za tie všetky zraňujúce narážky...
...teraz si hovorím...radšej si počkám...na ďalšie takéto básne...(toto je už totiž...z ďaleko inej emočnej...dimenzie...)
...prvá polovica ľahučká...druhá polovica mi pripadá... trošku „umelo sýtená...“ ...(spievaj...hraj...zhudobňuj....ale hlavne píš..! ...teším sa na ďalšie...)
..ďakujem veľmi pekne za krásne želania....a keď už si tou „nerybárskou rybou“...mohol by si byť na chvíľu aspoň mojou „zlatou rybkou...“ a splniť mi tri priania...
....aby si "čudne - zvláštnou"...(Tebe vlastnou...) harmóniou medzi „extrovertným vtipným nadhľadom a...introvertnou láskavou hĺbavosťou“....ďalej obohacoval ľudí okolo seba...a nie len cez umeleckú tvorbu...
...aby sa každému jednému na Madnesse (...z tej „radostne bláznivej psychoterapeutickej skupiny“...kde našťastie nemusím byť terapeutom...)...splnilo/splnil si....aspoň jedno najtajnejšie prianie...
....aby si mi nechal aspoň jednu zlatú šupinku...(na ďalšie priania...) Teda všetko naj...Jud
...pán Freud Ti ďakuje za pozdrav...a vraj...“len tak ďalej...“ a spoločne Ťa pozdravujeme...aj v tieto sviatočné dni...
...chválime Ťa za „šalamúnske riešenie...“
...ďakujeme za „prísľuby podielov...“, (uznaj, že sa musím...s pánom F. rozdeliť...)
PS: ...niekedy je rybe lepšie...nechať sa pustiť k vode... nikdy nevie, „kto ju môže... zjesť...“(a ešte akým spôsobom !!!) ...a pozor na návnady (!) ...(ja som skutočne rybár...cca 20 rokov... SRZ BA I.)...
...ťažko mi je ... vyjadrovať sa k tomu verbálne... len ticho Ti závidím (aj keď je pred Vianocami)... schopnosť povedať „tak veľa... tak málo slovami...“ (hoci si lámem hlavu nad názvom...)
PS1: ...zajtra ... o polnoci...nastane „čas zázraku zrodenia pravdy“... skús sa pridať...(mohlo by to ovplyvniť...aj plnenie snov...)
PS2: ak je to „prerieknutie“ a má byť „trestov“...tak som, dúfam, báseň pochopila (pán Freud mi našepkal...)
PS3: ak ide o register „testov“...je možné, že som nakoniec nič nepochopila... (...ale báseň je aj tak krásna...)
(PS4: ... ryby už nejem ...z preventívnych dôvodov...(...iba lovím...a znovu ich púšťam...)
...aj mne sa javí myšlienka ...ako veľmi dobrá...
...páči sa mi...
...a je to aj precítené, lebo ... „síce rozkazuješ...,ale v skutočnosti prosíš...“, (hoci...po prvom prečítaní mi ten imperatív najprv prekážal.., ale potom som si povedala, že na svete sú aj omnoho horšie veci, ako „anjeli na rozkaz.... a koniec, koncov je to Tvoja báseň a Tvoj anjel...“)...
...neprestalo mi však prekážať to opakujúce sa ...budem...budeš...
...možno by nebolo od veci, keby si skúsila....spracovať inú/iné verzie tejto myšlienky...pohrať sa s tým...s rôznymi výrazovými prostriedkami...
(...len tak... pre vlastné potešenie z tvorenia...“vymodeluj si...viacerých anjelov...“...myslím, že táto Tvoja dobrá myšlienka ... si to zaslúži...)
...obraz strieda obraz...je to hotový kaleidoskop..., a pri tom mám pocit „súvislého filmu“...
...navonok...,“akoby jednoduché vymenovávanie faktov alebo krátkych dejov“... vyvoláva pestré, živé a „žijúce obrazy.., v ktorých sa dá priam hmotne zúčastniť... jednak, ako priamy účastník, ale aj „z boku, ako ...nezúčastnený pozorovateľ...“
...a tieto sekvencie ešte vygradujú do silne emočne nabitého záveru „holdu Šárke (žene)“..., do ktorej si symbolicky zhrnul všetky pozitívne ľudské vzťahy, po ktorých každý človek prirodzene túži... („aj keď často skryto“, resp. podvedome...)...
...a ešte...pripomína mi to francúzsku modernu...
...ale rozhodne si ma... neuveriteľne potešil..., („aj keď to zase nie je až ktovie aká výhra...“)
...nuž, kto má ...(talent), ten má...(myslím samozrejme Teba...)
...aj táto báseň má... a je toho dosť (na mnohých to bude až „veľa“...) ...a to je silný emočný náboj... ako keby „oslovený oslovoval...“
báseň je veľmi... osobná...až intímna... drsne láskavá... páči sa mi...